Som rad, že spomenul aj hokejistov a vôbec športovcov vo vššeobecnosti, pretože oni politiku "neriešia" práve kvôli športu resp. tomu, čomu sa upísali na cely život: zabavať ludí

Chapem pointu moderatora, že tým chcel skôr poukazať na to, aby sme aj my nebojovali PROTI niekomu ale ZA niečo... ako oni, avšak to je dosť protirečivé, nakolko práve v profesionalnom športe to NIKDY nie je o to, že hračí bojuju ZA niečo, ale PROTI niekomu. Ešte tak v priatelských zapasoch si to môžu dovoliť. Môžu si dovoliť prehrať, alebo skončiť remizou, jednoducho zahraniť si skutočne to, na čo je vo všeobecnosti šport a to pre priatelstvo, upevnenie vzťahov atd... ale akonahle hraju na majstrovstvach, potom už to nie je boj ZA niečo, ale PROTI komu a ten SMER neudávaju samotní hrači, ale ich vedenie-club-mafia.
Športovci sa doslovne upísali diablovi, ktorí sa skrýva za slávou, uznaním, víťazstvach, organizovanou mafiou-klubmi a to na celý život. Nič iné poriadne sa nenaučili robiť, aj ked maju stredne vzdelanie, ale odvtedy do 40 rokov kariery z toho vypadli a do 60 už im nič neostava, len bud trenovať mladých.. alebo žiť z reklamy na gemblerstvo (vid slovenskí športovci vo vyslužbe) avšak väčšina končí v rukach mafie ako pouliční vekslaci, dealeri, vymahači,...
Kresťan - veriaci človek by sa nemal priživovať na nešťastí týchto ludí, či už stávkovaním alebo podporovaním: sledovaním, financovaním, ... nemal by viesť deti do športových kružkoch, lebo tam začína ich "kariera". Je to paralela zla oproti dobru.
Ked Dobro vedie dieťa už od detstva ku vzdelavaniu a zasvätenemu životu, tak naopak Zlo vedie dieťa ku aktivitam, ktore odvadzaju dieťa od vzdelavania, zasvätenemu životu a to prave ku zabave, silovemu športu, ... všetko, čo odvadza pozornosť od Božieho planu. V podstate to robili za socializmu: rôzne športove kružky, katolicky skauting presmerovali na pioniersky ... takže dospelí človek skončil bud ako športovec alebo v obranných zložkach, ale skutoční umelci alebo vzdelaní ludia boli prenasledovaní v podzemnej Cirkvi a navonok spoločnosť vyzerala ako prosperujca krajina, ale len v zapredaných mediach. Skutočnosť bola o strachu prejaviť vieru na verejnosti. Mohol si sa iba hrať, hrať na klamara, idealistu, bojovnika za ateizmus. To bola prava tvar socializmu v ZSSR a športovci aj v sučasnosti len sa hraju a zabavaju ludí, ktorí nedokažu viťaziť vo viere, tak hladaju vitažstvo aspon v športe. ...su ako velke deti, ktore nevyrastli duchom, ale len vekom a fyzicky.