Pútnické miesto -Horní Lomná -Kostol Povýšenia sv. Kríža
Pútnické miesto -Horní LomnáKostol Povýšenia sv. Kríža v Hornej Lomnej /okres Frýdek-Místek/ČR -jarná púť 7.mája a jesenná 17.septembra
Púť Horní Lomná -Beskydy
2 x do roka-vždy sviatky sv.Kríža -Nájdenie sv.Kríža 3.máj -nedeľa po 3.máji a 14.september -Povýšenie sv.Kríža -14.sept.628-nedeľa po 14.sept.
Stará povesť,legenda a starobylé ústne podanie, hovorí,že cez tie pusté hory,v horkom lete pred rokom 1833 prechádzala žena-matka a viedla svoju malú slepú dcérku.Dievčatko bolo slepé,nič nevidelo...malo asi 8 rokov.Matka niesla na chrbte v ručníku trocha jedla a šaty.Šli z jedného salaša dole do horskej dedinky Horní Lomná...Bolo veľmi horko...a obe boli veľmi smädné,ale nenašli studničky,tak schádzali dole a prišli na horskú lúku a žena uvidela malú studničku,ako voda vytekala spod veľkej jedle...Tak naradostená šla k studničke s čistou,sviežou,žblnkotajúcou vodou...naraz sa objavil tieň a prekvapená žena pozrela hore k veľkej jedli a uvidela krásnu pani...a počula zvonivý hlas...napi sa a umy dievčatku oči...a krásna ,usmievajúca Pani sa rozplynula v slnečných lúčoch...tak ako sa aj zjavila...Žena nabrala do dlaní čerstvej,chladivej vody a napila sa a znova nabrala a dala piť svojmu ustatému,smädnému dievčatku...znova sa napili dosýta a potom matka nabrala do dlaní vody a vyliala na tvár dievčatka a umývala mu slepé oči...za chvíľu dievčatko vykríklo...maminka ja Ťa vidím...a vidím aj studničku a lúku...aj tento strom...Matka spočiatku neverila,ale keď dievča samo chodilo a nespadlo...tak uverila tomu veľkému zázraku...padla na kolená a vrúcne ďakovala za uzdravenie slepej dcérky vodou z tajomnej studničky...modlila sa a ďakovala Pani...lebo uverila,že to musela byť Panna Mária,keď vyslyšala jej prosby...a prihovorila sa u Boha...aby dal dievčatku zrak...Potom šli do horskej osady Lomná a tam rozprávala o tom zázraku...ľudia jej zo začiatku neverili...až keď sa dozvedeli,že dievčatko bolo naozaj slepé...Miestni chlapi,horali prišli k studničke,ako im žena ukázala a postavili tam ako vďaku Kríž...
Neskôr v r. 1831 sa šírila smrteľná nemoc cholera,ktorú doviezli na lodiach obchodníci z Východu -Sýria a kupci ju priniesli aj do Rakúskeho cisárstva a Uhorska...veľmi rýchlo sa širila medzi ľuďmi a rýchlo na ňu umierali...skosila celé mesta a dediny,takže nestačili pochovávať mrtvých,tak ich hádzali do jám a zasypávali vápnom.
Na sever Uhorska a Sliezska sa cholera rozšírila v r. 1836 a množstvo ľudí pomrelo.Vystrašení ľudia volali o pomoc k Bohu a osadníci z Lomnej a okolia sa s miestným farárom vydali na prosebnú púť ku krížu v horách pod vrchami Lomnej dňa 30.októbra 1836..tam sa pri Kríži postavenom v r.1833 modlili a prosili Pannu Máriu a Boha o skončenie hroznej cholery.Ľudia sa na kolenách modlili s farárom a kňazmi o božie milosrdenstvo,kájali sa a sľubovali polepšenie života...Po návrate z púte na druhý deň cholera úplne ustala...už nikto nezomrel.Veriaci ľud v tom videl priamo zásah boží a odvtedy z vďačnosti za skončenie strašnej,besniacej cholery,pravidelne chodili ku Krížu v horách procesie na sviatky sv. Kríža -3.máj /Nájdenie sv.Kríža /a 14 septrember /Povýšenie sv. Kríža/ -púte sa potom konali vždy nasledujúcu nedeľu po tých sviatkoch.
Tento rok sú púte v nedele 7.mája a 17.septembra.
Prameň čistej,sviežej,horskej vody v studničke ešte zmohutnel a tak už takmer 200 rokoch chodia si ľudia nabrať vodu a mnohí veria,že uzdravuje...Studnička a voda nikdy nezamrza...ani v krutých mrazoch...vždy je chladná,svieža,čertvá...
Kostol je pod vrchom a obkolesený horami-Moravskoslezké Beskydy v malebnom prostredí uprostred krásnej, horskej prírody,v pohraničí so Slovenskom...
Na púte prichádzajú veriaci zo širokého okolia...Morava,Slovensko,Poľsko.
Kedysi pútnici v procesii zo slovenskej strany hôr, prechádzali horským vrcholom Beskýd,cez hory po lesnom chodníku...Autom je cesta z Jablunkova až priamo ku kostolu.
kraj Moravskosliezsky, diecéza ostravsko-opavská, dekanát Frýdek
Poloha: 16 km – JJZ – od Třinca, odtiaľ – 11 – Jablunkov, odbočiť vpravo po ceste cez Dolnú Lomnú do Hornej Lomnej. Mapa .
Púte na slávenie sviatkov Svätého Kríža
Virtuálna prehliadka okolia kostola (1) , (2) Interiér kostola
Obec Horní Lomná
Ďalšia stránka Horní Lomná
História a popis pútnického miesta :
pútnická tradícia siaha do 19. storočia. V r. 1833 postavili v Hornej Lomnej na Salajke kríž, pri ktorom sa zhromažďovali horali k pobožnostiam. Keď v r. 1836 vypukla epidémia cholery, vydávajú sa obyvatelia regiónu 30. októbra 1836 na prosebnú púť z Jablunkova ku krížu v Hornej Lomnej. Z vďačnosti za ukončenie epidémie vznikla pútnická tradícia pretrvávajúca do dnešnej doby. Zo zbierok veriacich bol postavený v rokoch 1894 – 96 v blízkosti kríža novogotický kostol, vysvätený 12. júna 1896.
Na hlavnom oltári je uctievaná socha Ukrižovaného Krista, so sochami P. Márie a sv. Jána. Soška pražského Jezuliatka je oblečená do šiat z 19. stor.
Pred vchodom do svätyne je socha zmŕtvychvstalého Krista vytvorená v r. 1994 karmelitánom Kazimierom Szczecinom OCD. Hlavný symbol pútnického miesta - vonkajší drevený kríž bol obnovený v roku 2003.
V blízkosti kostola je kláštorná budova a v rokoch 1990 – 2000 tu pôsobil rád bosých karmelitánov.
V roku 1836 vypukla v oblasti Jablunkova epidémia cholery. S modlitbou a prosbou za odvrátenie pohromy sa vydali ľudia na púť ku krížu, ktorý stával od roku 1833 pod terajším lomňanským kostolom. Blízko kríža sa nachádzala studnička s „večnou vodu“, ktorá nikdy nevysychala ani nezamŕzala a navyše mala schopnosť uzdravovať. Cholera skutočne čoskoro ustala a od tej doby k tomuto miestu smerovala pravidelná procesia. Rastúci počet pútnikov a tiež priania miestnych horalov mať v obci aspoň kaplnku, viedli k výstavbe súčasného novogotického kostola Povýšenia svätého Kríža. Jeho základný kameň bol položený roku 1894 a už o dva roky bol kostol dokončený. Studnička sa tu nachádza dodnes a v jej blízkosti bola vystavaná kaplnka Panny Márie Lurdskej. V rokoch 1990 – 2000 pôsobil pri kostole rád Bosých Karmelitánov. V tomto období tu bola tiež vystavaná krížová cesta, ktorá je zaujímavá svojim materiálom aj umeleckým prevedením. Na jej vytvorenie bol použitý kameň z neďalekej obce Gréka a bronzové odliatky a nápisy boli zhotovené až v Ríme. Cesta začína nad kostolom, ku ktorému sa oblúkom cez lesnú roklinu a okolo cintorína vracia. Po poslednom zastavení, ktoré znázorňuje Ježišovo uloženie do hrobu, cesta vedie pútnika opäť ku kostolu. Ten akoby symbolizoval, že životná púť človeka môže aj po smrti pokračovať. V roku 2003 bol neďaleko studničky opäť obnovený drevený kríž, hlavný symbol tohto miesta. V máji a septembri sa tu konávajú púte Nájdenie a Povýšenie sv. Kríža. Po poslednom zastavení, ktoré znázorňuje Ježišovo uloženie do hrobu, cesta vedie pútnika opäť ku kostolu. Ten akoby symbolizoval, že životná púť človeka môže aj po smrti pokračovať. V roku 2003 bol neďaleko studničky opäť obnovený drevený kríž, hlavný symbol tohto miesta. V máji a septembri sa tu konávajú púte Nájdenie a Povýšenie sv. Kríža. Po poslednom zastavení, ktoré znázorňuje Ježišovo uloženie do hrobu, cesta vedie pútnika opäť ku kostolu. Ten akoby symbolizoval, že životná púť človeka môže aj po smrti pokračovať. V roku 2003 bol neďaleko studničky opäť obnovený drevený kríž, hlavný symbol tohto miesta. V máji a septembri sa tu konávajú púte Nájdenie a Povýšenie sv. Kríža.
V roku 1836 vypukla epidémia cholery, obyvatelia regiónu sa vydali na prosebnú púť z Jablunkova ku Krížu v Hornej Lomnej. Deň potom cholera zázračne ustala.
Krížova cesta bola postavená v r. 1995 k stému výročiu založenia Kostola Povýšenia sv. Kríža v lese na kopci Grunik. Novogotický kostol bol postavený z vďačnosti na tom istom mieste neďaleko Studničky Panny Márie Lurdskej na konci 19. storočia.
Krížovú cestu vybudovali ľudia z blízkeho okolia. Tvorí štrnásť zastavení, drevených krížov s nápismi a kameňmi, každý s nápisom obce.
Krížová cesta v Hornej Lomnej na Frýdecko-Místecku sa nachádza v obci na východnom svahu vrchu Gruník.
História
Krížová cesta bola postavená okolo kostola Svätého Kríža v rokoch 1993 – 1995 z verejnej zbierky k 100 výročiu postavenia kostola. Zastavenie vyprojektovali Karmelitáni Bosí, ktorí v Lomnej pôsobili v rokoch 1990–2000.
Cestu tvorí štrnásť drevených krížov doplnených kameňmi s nápismi. Začína na stráni nad kostolom, vedie cez most nad roklinami a končí pod cintorínom. Pre kamenné časti jednotlivých zastavení bol použitý kameň z Gréky, nápisy na kameňoch sú v poľskom jazyku. Nápisy a odliatky boli vyhotovené v Ríme, na samotnej stavbe sa podieľali ľudia z blízkeho okolia.
Pútnické miesto
Kríž pri studničke Prameň Panny Márie Lurdskej bol vztýčený v roku 1833. „Zázračným“ začal byť nazývaný preto, že po procesii, ktorú k nemu vykonali v roku 1836 jablunkovskí mešťania, ustala v Jablunkove cholera. Pútnické miesto navštívil aj Ferdinand I. Bulharský. Základný kameň k stavbe kamenného kostola položil generálny vikár roku 1894. Kostol v neogotickom štýle bol dokončený roku 1896 a aj v tomto roku vysvätený. Neskôr bola vybudovaná pri prameni umelá jaskyňa s Pannou Máriou Lurdskou.
Hlavné púte sa konajú v máji av septembri na „Nájdenie a Povýšenie svätého Kríža“.
Horní Lomná je jedným z našich najmalebnejších pútnických miest. Okolitá beskydská príroda mu dodáva nezabudnuteľnú atmosféru a tunajšie púte sú navštevované tisíckami pútnikov od nás, zo Slovenska i Poľska. V r. 1833 postavili v Hornej Lomnej na Salajke kríž, pri ktorom sa zhromažďovali horali k pobožnostiam. Keď v r. 1836 vypukla epidémia cholery, vydávajú sa obyvatelia regiónu 30. októbra 1836 na prosebnú púť z Jablunkova ku krížu v Hornej Lomnej. Z vďačnosti za ukončenie epidémie vznikla pútnická tradícia pretrvávajúca do dnešnej doby. Zo zbierok veriacich bol postavený v rokoch 1894-1896 v blízkosti kríža novogotický kostol, vysvätený 12. júna 1896.
Kostol bol celkovo opravený v roku 2014 z dôvodu zlého technického stavu. Krovy kostola boli na niekoľkých miestach poškodené drevokaznými hubami i hmyzom, krytinou miestne zatekalo. Fasáda kostola bola poškodená vlhkosťou. Obnova teda zahŕňala opravy krovov, prevedenie novej strešnej krytiny, obnovu fasády, výmeny okien, dverí, obnovu interiéru. Hladký priebeh akcie bol umožnený výbornou spoluprácou s Obcou Horní Lomná a kostol je teraz opäť ozdobou celej obce.
Kostol bol postavený v neogotickom štýle, typickom pre architektúru konca XIX. storočia. Už v roku 1833 postavili miestni horali kríž, u ktorého sa zhromažďovali k modlitbám, najmä v dňoch sviatkov „Nájdenie a Povýšenie Svätého Kríža“. Keď v roku 1836 vypukla v Jablunkovej epidémie cholery, ktorá si vyžiadala desiatky mŕtvych, vybrali sa Jablunkované na púť ku krížu, u ktorého prosili o pomoc. Deň po procesii cholera v Jablunkove „zázračne“ ustala. Odvtedy sa dvakrát chodilo na púť k „zázračnému“ krížu v Hornej Lomnej. Svätá omša sa slúžila na blízkej lúke. Pútnici aj miestni horali si priali, aby pri kríži bola postavená aspoň kaplnka. A tak od šesťdesiatych rokov začali zbierky na vybavenie najprv kaplnka, neskôr kostola. Okrem miestnych a okolitých horalov značnou finančnou pomocou prispeli cirkevní hodnostári, najmä vroclavskí biskupi. Plány na stavbu kostola boli hotové v roku 1883. Prvý plán kostola by od rakúskej stavebnej firmy Max Schweda. Náhla smrť viedenského stavebného architekta viedla k pozastaveniu stavby. Nové projekty pripravil arcikniežací staviteľ Albin Prokop. Nad stavebnými prácami dozoroval hlavný staviteľ Albert Dostál. Dňa 6. mája 1894 generálny vikár Karol Findinský položil základný kameň na výstavbu kostola. Počas dvoch rokov bol kostol hotový a dňa 12. júna 1896 konsekrovaný kardinálom Dr. Jiřím Koppom. mája 1894 generálny vikár Karol Findinský položil základný kameň na výstavbu kostola. Počas dvoch rokov bol kostol hotový a dňa 12. júna 1896 konsekrovaný kardinálom Dr. Jiřím Koppom. mája 1894 generálny vikár Karol Findinský položil základný kameň na výstavbu kostola. Počas dvoch rokov bol kostol hotový a dňa 12. júna 1896 konsekrovaný kardinálom Dr. Jiřím Koppom.
Prvá zmienka o Lomnej (od roku 1900 samostatné dve obce Dolná a Horná Lomná ) pochádza z roku 1596 . Vtedy vydal tešínske knieža Adam Václav listinu, ktorou sa jablunkovským mešťanom priznáva právo na pastviny v údolí Lomnej. Všeobecná správa bola ustanovená okolo roku 1730. Na najstaršej obecnej pečate s vyobrazením horala sediaceho na pni pod stromom nebol žiadny letopočet ani nápis. Najväčší rozkvet obce nastal s vývojom Karpatského pastierstva v polovici 18. storočia. Na mieste bývalých salašov a zimovísk vznikali horské hospodárstva. Prvými osadníkmi boli obyvatelia okolitých obcí. Novú perspektívu rozvoja prinieslo vybudovanie cesty z Jablunkova do Lomnej, otvorili sa tak nové možnosti ťažby dreva.
Kostol bol dokončený v roku 1896 a toho istého roku posvätený. Hlavné púte sa konajú v máji a v septembri na Nájdenie a Povýšenie sv. Kríža.
8
9
Omša sv. o nedeľiach počas roka sú o 8:00 a o 10:30, striedavo česká a poľská.
Duchovná správa: Rímskokatolícka farnosť, 739 91 Horní Lomná č.45, tel.: 558366046.
Informácie o turistike pre pútnikov (mapa 42 a 69D7 0 106 f): zo žel. stan. Jablunkov-ž-cez Kozubovou (pútnické miesto "Oo 18"), pokračuje - ž - m - a cesty, celkom 20 km. Tiež z Morávky (bus z Frýdku-Místku)-m-cez chatu na Slavíči, ukončuje č - a - ž - do Hornej Lomnej - 17 km.
Vonkajšia lesná krížová cesta ,
Jablunkovská púť k Panne Márii z Guadalupe v Mexiku
O Cholere-smrteľnej bleskovej nemoci
Cholera je nebezpečná hnačková infekčná choroba, ktorej pôvodcom je gramnegatívna baktéria Vibrio cholerae, najčastejšie biotypy Vibrio cholerae a Vibrio El Tor.
Zdrojom nákazy je výhradne človek – chorý alebo bacilonosič. Človek sa infikuje alimentárnou cestou – pitnou vodou znečistenou výkalmi alebo kontaminovanými potravinami (najčastejšie nedostatočne tepelne upravenými rybami). Infekcia sa len zriedkavo prenáša priamo z človeka na človeka. Vibrio cholerae je schopné prežívať vo vode niekoľko rokov, v jedle až 6 týždňov. Doba prežitia rastie s klesajúcou teplotou.
Patogenéza a infekčnosť
Ak človek skonzumuje dostatočne veľkú dávku vibrií (cca 1 milión baktérií u inak zdravého dospelého; väčšina totiž neprežije nízke pH žalúdočnej šťavy), časť z nich prejde až do tenkého čreva a tu sa začne množiť. Vibrio cholerae produkuje enterotoxín nazývaný choleratoxín, ktorý je príčinou vodnatých hnačiek – človek tak môže strácať až 25 litrov vody denne.
Inkubačná doba je niekoľko hodín až dní.
Klinické príznaky
Príznaky sú pomerne nešpecifické: kŕčovité bolesti brucha, vodnatá hnačka (až jeden liter za hodinu), horúčka, nevoľnosť a zvracanie. Výsledkom je dehydratácia, rozvrat vnútorného prostredia a acidóza, ktoré sa klinicky prejavujú smädom, svalovými kŕčmi, slabosťou, zníženým turgorom (napätím) kože a vpadnutím očných bulbov. Dochádza k veľkým stratám draslíka, anúrii, cirkulačnému kolapsu a cyanóze. Ochorenie v ťažkých prípadoch končí i smrťou, v dôsledku zlyhania cirkulácie z veľkej straty vody a elektrolytov. Smrť môže nastať v priebehu niekoľkých málo hodín, najmä u oslabených jedincov a detí.
Po krátkej inkubačnej dobe (niekoľko hodín až päť dní) sa ochorenie začína nevoľnosťou, zvracaním a hnačkami. Vylúčené množstvá tekutín môžu dosiahnuť 25-50 litrov denne až sa vyvinie dehydratácia (exsikóza). Ďalšie symptómy siahajú od nevoľnosti, zachrípnutia a svalových kŕčov až ku zlyhaniu obličiek. Smrť môže nastať v priebehu niekoľkých hodín,
Liečba spočíva v nahradzovaní stratenej vody a minerálov, pretože príčinou smrti býva práve ťažká a rýchla dehydratácia. Pri ľahších prípadoch dostatočným pitím – najlepší je soľno – glukózový roztok vyvinutý na tento účel. Pri ťažších prípadoch s veľkými stratami tekutín je nutné intravenózne doplnenie, nasadzujú sa antibiotiká.
epidémia cholery vypukla prvýkrát v Bengálsku (v oblasti súčasného štátu Bangladéš a východnej Indie) v roku 1817, a do roku 1830 sa dostala aj na územie Habsburskej monarchie. Prvý prípad cholery v Uhorsku zaznamenali 13. júna 1831 a to v Ugočskej župe.
Cholera mala veľmi rýchly priebeh. O osude pacientov bolo zvyčajne rozhodnuté v priebehu 24 hodín. Nie zriedka sa stávalo, že ľudia v dôsledku tohto vysoko infekčného ochorenia zomierali už po siedmich, desiatich alebo dvanástich hodinách. Málokedy cholera trvala dlhšie ako dva dni. Smrteľnej epidémii podľahlo viac ako polovica nakazených, číselne je to okolo 250 000 ľudí. Najviac postihnutý bol predovšetkým vidiek a príslušníci chudobnejších vrstiev obyvateľstva, žijúci v zlých hygienických podmienkach. Cholera sa totiž prenáša prostredníctvom výkalov, v ktorých sa kumulujú choroboplodné zárodky.
- DF: Bola to napríklad triaška, slabosť, závraty, bolesti hlavy, nechutenstvo, úzkosť či strach. Z tých závažnejších to boli bolestivé kŕče, silné dávenie a zvýšené vylučovanie stolice. Dochádzalo k veľmi rýchlej dehydratácii celého tela a malo to rýchly priebeh.
- NR: Keď dochádzalo k rýchlym a prudkým hnačkám a dáveniu, organizmus sa veľmi rýchlo dehydroval. Do 12 hodín dochádzalo k zlyhávaniu obličiek a potom k smrti.
V roku 1830 sa v Európe začala prebúdzať nová, neznáma choroba, ktorá dovtedy vyčíňala len v Ázii. Cholera vstúpila aj na územie historického Uhorska. Priniesli ju sem ruskí vojaci. Tí boli z Kaukazu povolaní do Poľska, kvôli potlačeniu novembrového povstania. Keď sa cholera vyskytla v susednom Poľsku, bolo jasné, že sa táto pliaga nezastaví a preskočí aj opačnú stranu Tatier. Nákaza sa bleskovo rozšírila aj do Uhorska a udrela najmä na území východného Slovenska.
„K prehĺbeniu ich nedôvery navyše prispeli i prípady ľudí, ktorí sa otrávili nadmernými dávkami bizmutového prášku. Práve ten bol totiž považovaný za účinný prostriedok proti cholere, avšak len málokto vedel, ako ju správne dávkovať. Preto sa objavili rôzne iné zaručené „liečivá“, ako napríklad odvar z ryže, jačmeňa, ibištekového koreňa alebo roztlčeného ľanového semena, zmiešaný s 20. až 30. kvapkami liehovej tinktúry ópia,“
Epidémia a preventívne opatrenia podnietili aj podozrievavosť voči Židom, ktorých obviňovali z trávenia studní a tiež z roznášania jedu v potravinách.
Páni, že sypú jed do všetkých studní a žriedel, lekári, že podávajú otravu v liekoch
Počas epidémie v roku 1831 ochorelo okolo 536 000 ľudí, z nich polovica chorobe podľahla. V čase druhej vlny smrteľnej epidémie medzi rokmi 1872-1873 bolo infikovaných 431 000 ľudí, z ktorých nákaze podľahlo 181 672. Iné pramene uvádzajú, že počet smrteľných obetí prekročilo 250 000.Podľa niektorých správ,by mohla byť choroba zneužitá a umelo upravená a vyrobená forma cholery bleskovo zabiť vyše polovicu ľudstva behom pár hodín...