Svätý N E I T U S, N E I T -rímsky kapitán a mučeník,patrón Rožňavskej katedrály -sviatok 16.jún

Svätý Neit, mučeník – sviatok 16.jún

Pri vykopavkách v Kalixtových katakombách v r.1819 sa našiel aj zvláštny hrob rímskeho mučeníka z čias prenasledovania cirkvi za cisára Diokleciána...V hrobe ležali kosti mladého, asi 25 ročného mučeníka,ktorý bol pochovaný v jeho vojenskej uniforme,ktorá niesla znaky,že bol vyšší dôstojník.Pri tele sa našla aj drahocenná ampulka s krvou mučeníka a nápis Neitus...bol popravený sťatím hlavy,lebka bola pri kostre...

A tak sa svet dozvedel o novom mučeníkovi,dôstojníkovi rímskej légie sv.Neitovi...Neitus pochádzal z váženej a bohatej rímskej rodiny.Narodil sa okolo r.278 a ako mladý vstúpil do rímskej légie,kde dosiahol významnú vojenskú hodnosť...bol aj udatným vojakom...Už ako mladík sa stal kresťanom a žil pre Krista...

Cisár Dioklecián počas svojej vlády dal pokoj kresťanom,dokonca mnohí mali významné hodnosti...i samotná cisárovná Priska a jeho dcéra princezná Valéria boli tajné kresťanky...dokonca pápež bol príbuzný /strýko/ cisára...Až v závere vlády v r. 303-304 na podnet svojho spolucisára,zverského,krutého pohana Galéria rozpútal veľké prenasledovanie kresťanov...Rozkaz obetovať sa rímskym bohom došiel aj do vojska,kde aj vojaci a dôstojníci sa museli obetovať...Neitus to odmietol a tak bol súdený,mučený a nakoniec popravený sťatím hlavy r.303...Zbožná kresťanská žena pribehla ku popravisku a zachytila striekajúcu krv mučeníka do ampulky,ktorú pochovali aj s telom do hrobu v Kalixtových katakombách v Ríme...a tak tam telo skryté odpočívalo 1500 rokov až bolo nájdené r.1819...a r.1836 pápež sväté relikvie mučeníka venoval Rožňavskej katedrále,kde odpočívajú dodnes...

V roku 1836 bola južná bočná loď upravená na Kaplnku svätého Neita, ktorého relikvie sem boli prinesené z Ríma. Boli overené v roku 1819 a darované pápežom Gregorom XVI. v roku 1835.

Relikvia ex ossibus (z kostí)

Život: 3./4. stor., Rím, dnešné Taliansko;
Sviatok: 16. jún

Životopis: Zápisky o živote sv. Neita sú veľmi skromné. Jeho meno pochádza z gréckeho slova neioti, čo znamená „idúci do hĺbky vecí“ alebo tiež z latinčiny: itus = odchod a zápor ne = nie, čo môžeme preložiť ako „neodchádzajúci“. Už ako mladého ho povýšili na dôstojníka.

Mladý však aj zomrel počas prenasledovania kresťanov, pravdepodobne za vlády cisára Diokleciána (303-304) v Ríme spolu s viacerými kresťanmi. Sťali mu hlavu, keď mal približne 25 rokov, ako napovedajú jeho ostatky. Pochovali ho v Kalixtových katakombách v Ríme. Tam sa v roku 1819 našiel jeho hrob a od toho roku sa aj uctieva. Na žiadosť rožňavského biskupa Jána Scitovského, pápež Gregor XVI. v roku 1836 daroval ostatky sv. Neita rožňavskej katedrále Nanebovzatia Panny Márie, čím sa zvýšila jej vážnosť. Ostatky sa nachádzajú v kaplnke bočnej lode nad oltárom. Medzi atribúty, s ktorými sa na maľbách zobrazuje, patrí vavrínový veniec, meč, ampulka s krvou či dôstojnícke oblečenie.

Vyobrazenia sv. Neita nad relikviou. Jeho obraz má hlbokú symboliku. Brnenenie je symbolom toho, že bol vojakom. Štít a kopija vzadu za jeho ramenami znamená zanechanie zbraní tohto sveta, pohrdnutie výhodami vojenského stavu. Palma je symbolom mučeníctva a na obraze ju sv. Neit drží ako kopiju, teda ako svoju novú zbraň. V rukách drží prilbu, ktorá je plná jeho krvi. Z prilby vytekajú kvapky krvi, ktoré akoby padali na pozorovateľa obrazu, čo symbolizuje, že krv mučeníkov je semenom nových kresťanov. Nech jeho krv a jeho svedectvo je aj pre nás posilnením a povzbudením vo viere. Obloha posiata hviezdami predstavuje noc duše, teda okamihy, v ktorých prežíval svoje mučenie. Neitova mladá tvár upozorňuje na to, že zomrel v mladom veku a zároveň je podobná Kristovej tvári, pretože svojím životom sa všetci máme pripodobniť Kristovi. A sv. Neit to urobil najdokonalejším spôsobom – položil život za Ježiša Krista. Dal nám príklad, aby sme ho nasledovali v láske ku Kristovi.

Pomoc: pomocník mladých a všetkých, ktorí sa snažia o prehĺbenie viery;

Ježiš povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.“ (Lk 5, 4-5)

Neit, mučeník

O svätom Neitovi, mučeníkovi:

Svätý mučeník Neitus žil pravdepodobne v 3. storočí. Spolu s ďalšími kresťanmi bol počas Diokleciánovho prenasledovania umučený v Ríme a tam v katakombách aj pochovaný. Na žiadosť rožňavského biskupa Jána Scitovského, pápež Gregor XVI. daroval ostatky sv. Neita rožňavskej katedrále, čím sa zvýšila jej vážnosť. Ostatky sú uložené v kaplnke bočnej lode nad oltárom. Liturgickú spomienku sv. Neita slávime v rožňavskej katedrále 16. júna. Pamiatku na mučenícku smrť sv. Neita si zvlášť pripomíname v tomto Roku viery i keď jeho slávenie pripadá na nedeľu. Meno sv. Neita je z gréckeho jazyka preložené ako „idúci do hĺbky“. Pripomína nám to slová blahoslaveného Jána Pavla II., ktorý určil ako motto do ďalšieho tisícročia slová Pána Ježiša adresované Petrovi: „Zatiahni na hlbinu“ (Lk 5,4). Osvojme si slová Petra: „ale na tvoje slovo spustím siete.“ (Lk 5,5) Na to sa obidve loďky naplnili tak, že sa potápali. Máme vnikať do hĺbok viery. Sv. Neitus položil život za Ježiša Krista. Dal nám príklad, aby sme ho nasledovali v láske ku Kristovi.

Svätý

Sviatok: 16. jún

3.-4. storočie

Význam mena: hlbokomysliaci (gr.)

O živote sv. Neita nevieme takmer nič. Umučený bol pravdepodobne počas prenasledovania za cisára Diokleciána v rokoch 303-304. Pochovali ho v katakombách. Neskôr preniesli jeho pozostatky do Ríma. Pápež Gregor XVI. v roku 1835 venoval časť jeho pozostatkov rožňavskej katedrále na žiadosť vtedajšieho rožňavského biskupa Jána Scitovského, neskoršieho kardinála. Odvtedy sú pozostatky sv. Neita uložené v kaplnke v katedrále.

Unikátna starobylá relikvia v Rožňave

Katedrála Nanebovzatia Panny Márie.

Kostol bol dokončený v roku 1304.Na prelome 15. a 16. storočia sa začala rozsiahla prestavba.

Počas 16. a 17. storočia kostol striedavo vlastnili katolíci a evanjelici.

So zriadením biskupského sídla v Rožňave sa kostol stal katedrálnym. Následne sa urobili rozsiahle úpravy interiéru.

Kostol bol pôvodne bez veže, ktorá je z 19. storočia a je osobitne stojacou zvonicou.

V barokovej zvonici vedľa katedrály sa nachádzajú 3 zvony.

Rožňavská katedrála ukrýva ostatky sv. Neita Každému obyvateľovi Rožňavy je dobre známa pozlátená klasicistická sklenená schránka s ostatkami sv. Neita, mučeníka ranokresťanskej doby, uložená v bočnej kaplnke rožňavskej katedrály.

O svätcovi sa zachovali len veľmi skromné informácie. Neit pochádzal z významnej rímskej rodiny. Vďaka inteligencii a talentu sa stal ako mladý dôstojníkom. Jeho ostatky prezrádzajú, že ide o sotva 25-ročného človeka, ktorý za čias cisára Diokleciána (do roku 305) zomrel ako veriaci v Krista mučeníckou smrťou, sťatím hlavy. Pochovaný bol v Kalixtových katakombách, kde sa v roku 1819 počas pontifikátu Pia VII. našiel jeho hrob. V tom istom roku boli ostatky overené a bola povolená úcta k nemu. Pápež Gregor XVI. v roku 1835 daroval telesné ostatky sv. Neita Rožňave. V roku 1836 boli prinesené do katedrály.
Svätého Neita môžeme spoznávať aj pomocou atribútov, ktoré možno vidieť spolu s jeho ostatkami, ako aj na obraze a vitráži, ktoré nám približujú svätca.

Vavrínový veniec
Vo všeobecnosti sa veniec chápe ako znamenie kráľovskej dôstojnosti, znamenie víťazstva čností v boji. Stal sa aj znamením kresťanského vyznania a umenia v ranokresťanskom období. Prví kresťania pochovávali mučeníkov na vavrínovom lístí na znak toho, že mučeník dosiahol večnú blaženosť. Vavrínový veniec je znakom krstu ako pečate nového života v Kristovi, ako aj víťazstva po istom zápase, v ktorom treba znášať aj istú bolesť, ťarchu, námahu. Sila čnosti pomáha premáhať všetky spomínané útrapy. Dnes je snaha vyhnúť sa bolesti, námahe, ťarche. Svätý Neit ako dôstojník a vojak musel počítať so znášaním nejednej bolesti. Mučenícka smrť je vrcholom všetkých bolestí.

Meč
V prípade sv. Neita meč pripomína viac významov: jeho významné vojenské postavenie, formu jeho popravy (bol sťatý) a ak už bol pokrstený, na základe skutočnosti, že kresťania sa povzbudzovali Božím slovom, aj on mohol patriť medzi hlásateľov Božieho slova v tom zmysle, že tiež pripomínal výroky zo Svätého písma ako povzbudenie. Kto vie, či aj za to nebol popravený. V každom prípade zomrel za vieru, za vernosť Kristovi a Cirkvi a možno aj ako hlásateľ Božieho slova.

Ampulka s krvou
V ranokresťanskom období pri pochovávaní mučeníkov, ktorí preliali svoju krv, kresťania spolu s ostatkami kládli do hrobov ampulku, do ktorej zachytili krv mučeníka. Túto prax ranokresťanského obdobia potvrdzujú aj kresťanskí historici.

Aj v hrobe sv. Neita sa našla ampulka s krvou, čo potvrdzuje jeho mučenícku smrť. Ampulka bola spolu s ostatkami prenesená do Rožňavy. Okolo roku 1970 ju však ukradli.

Dôstojnícke oblečenie
Ostatky sv. Neita boli nájdené s kovovými časťami vojenskej uniformy a s dôstojníckym znakom. Pri klasicistickej schránke v katedrálnom chráme sú dva nápisy: 1836 IOANNES EPPVS ME PORTAT, čiže V roku 1836 ma doniesol biskup Ján; 1936 MICHAEL EPPVS ME ORNAT, čiže V roku 1936 ma biskup Michal obliekol. Toto oblečenie je vojenským dôstojníckym oblečením. Dôstojnícka uniforma prezrádza vedomie, ktorým je dôstojník naplnený. On stále musí udržiavať u svojich podriadených vojakov disciplínu. Vojaci sa museli podrobovať jeho príkazom. Došlo však k zmene, že podriadil seba a svoju vôľu Kristovi, jeho vôli.

Svätý Neit sa otvoril Kristovej láske a prijal ju, a to je začiatok jeho hrdinstva. Aj umelci znázorňujú svätca v dôstojníckom oblečení s roztiahnutými rukami a kľačiaceho na kolenách, s tvárou upretou nahor. Toto znázornenie prezrádza skutočnosť, že Neit sa úplne podriadil Kristovi, dal sa zlomiť Kristovou láskou. V tom je nám veľkým vzorom.