Svätý...U R B A N ...I. -pápež a mučeník -sviatok 19.máj
Svätý Urban I.-pápež,mučeník,sviatok 19.máj /pôvodne 25.máj/
Urban I.
Svätý Urban alebo Urban I., bol 17. pápežom v období pontifikátu 222 – 230. Zomrel 25. mája 230.
Dátum a miesto narodenia: Rím, Taliansko
Dátum úmrtia: 23. mája 230 po Kr., Rím, Taliansko
Sviatok: 19. máj
Sv. Urban bol pápež a mučeník. Za pápeža bol zvolený r. 222, v treťom roku vlády cisára Alexandra. Nasledoval po sv. Kalixtovi. Pápežom bol osem rokov. Hoci Cirkev mala pokoj od prenasledovania, často sa vyskytovalo lokálne prenasledovanie. V aktách sv. Cecílie sa píše, že pápež sv. Urban povzbudzoval kresťanov odsúdených na smrť a obrátil mnoho pohanov. Za mučeníka ho pokladá Sakramentárium sv. Gregora, Martyrológium sv. Hieronyma, ktoré publikoval Florentinius, a takisto sa uvádza ako mučeník v gréckej liturgii. Podľa Fortunata a niekoľkých starých misálov sa zdá, že sviatok sv. Urbana sa lokálne slávil vo Francúzsku už v 6. storočí. Zrejme počas pontifikátu sv. Urbana bol Hippolit protipápežom. Legendy hovoria, že sv. Urban pokrstil Valeriána, manžela sv. Cecílie. Urban zomrel r. 230 a pochovali ho na cintoríne sv. Kalixta.
Nevieme, či Urban mal rád víno alebo zakladal vinohrady, no stal sa obľúbeným patrónom vinohradníkov. Všade, kde sa na území Slovenska pestovalo hrozno, patril 25. máj k významným sviatkom. Vinohradníci si uctievali tohoto patróna, snažili sa získať jeho podporu a modlitbami si vyprosiť u neho priazeň a predovšetkým ochranu úrody vo viniciach. Donedávna stáli solitérne sochy tohto svätca pri cestách vedúcich k vinohradom.
Všemožné spôsoby naklonenia si tohto patróna sa udržali v praktizovaní úkonov súvisiacich s ovíjaním jeho sochy girlandami rozvinutej vinnej révy, alebo kladením nádob s vínom k jeho nohám.
Pestovanie viniča a sadenie vínnej révy má u nás dlhú tradíciu. Obraz viníc dotvárala v minulosti vo vinárskom prostredí silueta sochy Sv. Urbana, ktorá neodmysliteľne patrila do tohoto priestoru a neopakovateľne zelenej atmosféry viníc.
Sv. Urban, pápež a mučeník.
Svätý Urban pochádzal zo staroslávnej rimskej rodiny. Narodil sa vo večnom meste Ríme. Keď roku 223 sv. pápež Kalixt umrel, bol Urban na pápežský trón povýšený. Rimským cisárstvom vládol toho času Alexander Severus. Cisár tento bol od prírody tichý, kresťanom naklonený; ale nemohol svojim mocným miestodržiteľom zabrániť prenasledovanie kresťanov, lebo ich k tomu pohanský ľud nútil.
V meste Ríme vládol neobmedzenou mocou ukrutný AImachius, ktorý veriacich kresťanov neľudsky trápil a prenasledoval. Mnohí kresťania skrývali sa, aby ušli ukrutnosti tohto nečloveka. Tak najal vyzvedačov, medzi nimi krvožížnivého pohana Karpása, ktorí po kresťanoch sliedili.
Svätý pápež Urban obrátil svojím cnostným životom a horlivým učením mnoho pohanov na vieru kresťanskú; potešoval mučeníkov a vyznavačov, medzi ktorých patria predovšetkými slávny Valerian, manžel sv. Cecilie a jeho brat Tiburc, ktorí oba za učenie Ježiša Krista mučeníckou smrťou umreli. Keď Almachius vždy viacej zúril proti vyznavačom Kristovým, ukryl sa i pápež Urban s dvoma kňazmi a troma (diakonmi) v jednej jaskyni pri hroboch sv. mučeníkov.
Karpás vysliedil ich úkryt a s diabolskou radosťou oznámil to Almachiovi. Tento poslal na nich svojich vojakov; Urban bol so svojimi kňazmi a mnohými veriacimi od nich chytený a pred Almachia predvedený. Almach kričal v zlosti na hlavného pastiera cirkve Božej: «Ty si Urban, zlopovestný ten zvodca, ktorého vrchnosť už mnohoráz napomínala a trestala, a ktorého kresťania za svojho vodcu vyvolili?»
Sv. pápež odpovedal neohrožene: «Ano, ja zvádzam ľudí, aby zanechali bezbožnosť a zločinný život, a aby kráčali cestou pravdy!» Miestodržiteľ riekol: «Pravdy, ktoré ich učíš, sú snád tie, aby zneucťovali nesmrteľných bohov, od obetí sa odťahovali a neposlúchali vrchnosti?»
Sv. Urban odpovedal: «Vašich bohov čo kresťan nemôžem, nesmiem ctiť, ani sa nebojím moci takej vrchnosti, ktorá ma k tomu násilne chce prinútiť. Ostatne, nalož so mnou, jako sa tebe ľúbi, ja som prichystaný ku všetkému.» Almach rozkázal sv. pápeža s jeho kňazmi odviesť do väzenia, ktoré von z mesta Ríma pri chráme bôžika Jupitera sa nachádzalo. Prenasledovaní veriaci, keď počuli, že pápež Urban, hlava cirkvi Božej, je uväznený, zhrozili sa síce, ale odvahu neutratili.
Neohrožene išli nočnou dobou ku väzeniu; obdarovali hojne žalárnika Anolina, ktorý ich vpustil ku sv. otcovi. Keď ho videli v okovách, padli slziac na tváre a prosili ho, aby ich požehnal. Celú noc až do svitania zotrvali s ním na modlitbách. Na druhý deň predvolal ho miestodržiteľ a chcel ho nakloniť, aby obetoval Ižibohom. Všetko darmo. Vytýkal mu, že mnohé rodiny do nešťastia uviedol, len aby si majetky osvojil.
Sv. pápež odpovedal bezočivému pohanovi: «Cecilia a jej príbuzní mučeníckou smrťou neboli zničení; lebo zdedili kráľovstvo Božie. O nešťastný človeče! Nauč sa poznať pravého Boha! Cecilia z lásky k Nemu rozdala svoje poklady chudobným a hladujúcim a radšej si vyvolila ukrutnú smrť, než mala hriešny život viesť. Jej smrť bola priechodom do nového, nebeského života. Avšak hrozná je smrť tých, ktorí v dobrovoľnej slepote, náruživé a hriešne žijú: ich očakáva večné zatratenie.»
Zahanbený obrátil sa zarytý pohan ku kňazom a pýtal sa ich: «Či i vy tak zmýšľate?» A keď títo odpovedali, že áno, dal ich nemilosrdne bičovať. Všetci ďakovali Bohu, že ich za hodných uznal, pre Jeho meno trpieť. Almachius vo svojej zlosti nadával sv. otcovi: «Ty zlostník, prwtože si starý, túžiš po smrti a po pokoji; týmto mladým mužom závidíš ich mladosť, preto si ich zviedol, aby i oni život svoj s tebou ztratili, keď ty ho i tak pre svoju starobu nezadlho utratíš!»
Kňaz Ján zastal sv. otca: «Hovoríš nepravdu! Už jako mladík venoval náš sv. otec Urban svoj vlastný život Pánu Ježišovi a už vtedy bol hotový pre Jeho česť život svoj položiť. Prečo bol toľkoráz pred súd predvedený, ako si to sám na oči mu vyhodil? Prečo toľkoráz pre svoje vierovyznanie trpel? Prečo vydával život svoj do nebezpečenstva pre svoje stádo?» Sudca mlčal a rozkázal Božích sluhov do väzenia odviesť.
Cestou modlili sa nahlas sv. vyznavači a bojovníci Kristovi: «Pane, ty si naša sila a naše útočište z pokolenia na pokolenie!» — Keď noc nastala, prišli k väzeniu traja kresťanskí vojanskí plukovníci: Favian, Kallist a Ammon, a s nimi mnohí kresťania. Keď to počul diakon Marcial, oznámil to sv. otcovi. Sv. Urban prosil žalárnika, aby kresťanov k nemu vpustil. Anolin vpustil ich do väzenia a všetci padli k nohám sv. otca a slziac prosili ho: «Požehnaj nás a pros za nás Boha o pomoc a posilnenie!»
«Deti moje,» riekol sv. otec, «neplačte, ale radujte sa; len utrpením a prenasledovaním môžeme získať nebo.» Sv. otec ohnivými slovami tešil ich celú noc a napomínal ku stálosti. Keď to vypočul Anolin, padol k nohám sv. otcovi, vyznával Krista Pána a prosil o pokrstenie. Nasledujúceho dňa mal byť veľký sviatok kresťanský. Sv. pápež dal prihotoviť oltár, priniesol Bohu nekrvavú obetu, pokrstil Anolina, rozdával Božie Telo a kázal slovo Božie.
Ráno oznámili vyzvedači miestodržiteľovi, čo sa v noci stalo. Predvolal Anolina a rozkázal mu zlostne, aby obetoval bohom. Anolin si vzdychol: «O akým nešťastným som bol, že behom toľkých rokov nepoznal som všemohúceho a pravého Boha, svojho Otca a Stvoriteľa! Z celého srdca ďakujem Mu za Jeho nekonečné milosrdenstvo, že ma v posledných dňoch môjho života k poznaniu pravdy priviesť ráčil!»
Ukrutný Almachius dal ho chytiť a do chrámu bohyne Diany zaviesť, aby jej obetoval. Keď Anolinus to neurobil, dal mu hlavu zoťať. Rozzúrený miestodržiteľ rozkázal vojakom, aby uväznených kresťanov k Diane doviedli. Sv. otec s kňazmi svojimi cestou prespevoval žalmy. A keď dovedení boli k bohyni Diane, aby jej obetovali, padli všetci na kolená, modlili sa hlasne k živému Bohu a vyznávali meno Ježiš.
Sv. Urban povstal, pristúpil k modle a zvolal: «Nesmierna moc Pána Boha našeho nech ťa znivočí!» A modla spadla, roztrepala sa a zabila pohanských žretcov (kňazov), ktorí okolo nej stáli. Pohania hrnuli sa s hrôzou z chrámu; miestodržiteľ triasol sa na celom tele, utekal do svojho palácu a hovoril, že Urban je čarodejník. Keď Almachia strach opustil, dal vystaviť vo svojom paláci modlu a väzňov predviesť; i hrozil im, že, keď nebudú modle obetovať, strašnou smrťou zomrú.
Kresťania vyznávali živého Boha a obetovali Mu srdcia svoje. Rozbesnený pohan rozkázal vojakom, aby ich na zem pohádzali, poviazali a nemilosrdne bičovali. Diakon Lucian, modliac sa za svojich vrahov, zomrel pod mučením. Sv. Urban počas mučenia napomínal kresťanov, aby sa odovzdávali do vôle Božej a vytrvali, aby spoločne mohli dosiahnuť korunu večnej slávy.
Almachius rozkázal vojakom, aby ich, krvou zaliatych, ešte raz do chrámu k bohyni Diane zaviedli, a keď jej nebudú chcieť obetovať, aby ich usmrtili. Po ceste k smrti napomínal kresťanov sv. Urban: «Hľaďte, deti moje, teraz volá nás Boh k sebe potešujúcimi slovami: «Poďte ku mne všetci, ktorí ste obťažení, a ja vás občerstvím!» Posiaľ videli sme Najsvätejšieho, Najmilosrdnejšieho akoby v zrkadle; teraz blíži sa posvätný okamih, v ktorom Ho z tváre do tváre vidieť budeme!»
Keď vstúpili do pohanského chrámu, povedali jednohlasne ku katom: «Vykonajte rozkaz pánov, my neobetujeme nepravým bohom!» Katovia vyvliekli ich von a popravili ich sťatím pred vrátami, a nechali telá ich zohavené na ulici ležať. V noci prišli vojenskí plukovníci Favian Ammon a Kallist, a pochovali tajne telá sv. mučeníkov na kresťanskom cintoríne. To stalo sa dňa 25. mája roku 230. Len roku 821 nájdené boly pozostatky sv. Cecilie, Urbana, Tiburcia, Valeriana a iných mučeníkov.
Pápež Paschalis dal ich do chrámu sv. Cecilie preniesť. Lev IV. daroval cisárovnej Irmindgarde, manželke Lothara I, hlavu sv. Cecilie s ostatkami sv. pápežov a mučeníkov Sixta a Urbana, ktoré ona uložila do chrámu, roku 849 v Erstaine v Elsasku k ich úcte založeného. Sv. Urban vyobrazuje sa v pápežskom rúchu, pri jeho nohách je meč a polámaná modla.
Svätý Urban, pápež, žil ako sv. apoštoli. Ani dvesto rokov neuplynulo od toho času, čo sv. Peter spravoval v Ríme sv. cirkev. Za času sv. Urbana bolo učenie sv. Petra ešte v ústach veriaceho ľudu rímského, a ľud ten žil, ako za časov apoštolských. Bohatí udržovali chudobných, ako sv. Cecilia. Majetok bol spoločným; diakoni starali sa o výživu kresťanskej obce. A každý kresťan tešil sa, keď mohol pre meno Ježiš trpieť.
Sv. Urban neohrožene bránil svoje stádo. Keď ho miestodržiteľ osočoval, nepohoršil sa. Mierne zastával pravdu. Kresťane, nasleduj ho! Nebuď hnevlivý; nezahor pomstou proti osočovateľom; mierne bráň česť svoju. Pozemské veci nezasluhujú, aby sme pre ne dušu svoju trpeli. Uvažuj, či sa nahneváš sám na seba, keď Boha svojho obrazíš? Keď ťa bližný urazí, odpusť mu zo srdca jeho vinu, i zmier sa s tým, ktorý ťa urazil.
Sv. Urban bránil sv. náboženstvo neohrožene proti pohanskému tyranovi; ale len vtedy hovoril, keď toho bolo veľmi treba. Počul mnoho od zlého pohana, sám hovoril málo, ale dobre rozmyslené. On riadil sa podľa sv. apoštola Jakuba, ktorý hovorí, že máme byť pohotoví k vypočutiu, rozvážni k slovám. Toto pravidlo máme i my držať pred očimi. Boh hovorieva k tebe, kresťane, ústami predstavených, ktorí ti vôľu Jeho zvestujú: hlas tento máš slyšať a plniť.
Boh hovorieva k tebe tvojimi priateľmi i nepriateľmi, ktorí ťa na chyby upozorňujú: počúvaj ich. Boh hovorieva k tebe i tvojím svedomím: počúvaj ho. A ak svoje svedomie základne spytuješ, zbadáš, že najviac hrešíš ústami: preto buď rozvážný k slovám, ako sv. Urban.
Modlitba.
Svätý Urban, pros za nás, aby sme i my podľa napomenutia sv. apoštola Jakuba a podľa tvojho príkladu vždy mnoho počúvali a málo hovorili, žeby sme tak s tebou radostí večného blahoslavenstva účastnými sa stali. Skrze Ježiša Krista, Pána našeho. Amen.
Život
Údajov o jeho živote je veľmi málo. O to viac o sv. Urbanovi vzniklo legiend. Často je zamieňaný s galským biskupom a patrónom vinárov, záhradníkov a debnárov sv. Urbanom z Langres, ktorý sa líši biskupskou korunou. Urban I. bol pápežom v období vlády Alexandra Severa, ktoré bolo pre kresťanov obdobím relatívneho kľudu bez prílišného prenasledovania. Podľa Liber Pontificalis pochádzal z Ríma a bol synom Ponciána.
Za Urbanovho pontifikátu pokračovali spory s pápežom Hippolytom, pretože Urban I. zastával postoje svojich predchodcov Zefyrina a Kalixta I. Podľa legendy tiež obrátil na vieru Valeriána, manžela svätej Cecílie, a jeho brata Tiburtia. Zdá sa však, že práve v tomto prípade ide o zhodu mien a spomínaný Urban nebol pápež Urban I.
Urban I. zomrel 23. mája 230, ale jeho pamiatku katolícka cirkev uctieva v deň jeho pohrebu 25. mája. Pretože za vlády Alexandra Severa prakticky nedochádzalo k prenasledovaniu kresťanov, zdajú sa byť legendy o mučeníckej smrti Urbana I. málo pravdepodobné.
Podľa Liber Pontificalis bol Urban pochovaný na Pretestatovom cintoríne (Coemetarium Praetextati), kde stojí hrobka s jeho menom. Pri výskume v Kalixtových katakombách však taliansky archeolog Giovanni dei Rossi našiel dosku sarkofágu s označením Urban a predpokladal, že Urban pochovaný na Pretestatovom cintoríne bol pravdepodobne iným biskupom. I tak pochybnosti o mieste posledného odpočinku Urbana I. zostávajú, protože zoznam Sixta III., obsahujúci mená svätých pochovaných v Kalixtových katakombách, neudáva Urbana ako nástupcu pápežov, ale ako cudzieho biskupa.
Urban I.
17. rímsky biskup
Pontifikát
222 – 230
Kalixt I.
Poncián
Biografické údaje
Narodenie
Rím, Rímske cisárstvo
Úmrtie
23. máj 230
Rím, Rímske cisárstvo
Pochovaný
Kalixtov cintorín
Svätenia
Cirkev
rímskokatolícka
Pápež
Voľba
222
Svätec
Sviatok
19. máj /pôvodne 25.máj/
Svätý
Sviatok: 19. máj
† 23.máj 230 popravený, Rím
Význam mena: obyvateľ mesta (z lat.)
Pontifikát: 222 – 230
Sv. Urban bol pápež a mučeník. Za pápeža bol zvolený r. 222, v treťom roku vlády cisára Alexandra. Nasledoval po sv. Kalixtovi. Pápežom bol osem rokov. Hoci Cirkev mala pokoj od prenasledovania, často sa vyskytovalo lokálne prenasledovanie. V aktách sv. Cecílie sa píše, že pápež sv. Urban povzbudzoval kresťanov odsúdených na smrť a obrátil mnoho pohanov. Za mučeníka ho pokladá Sakramentárium sv. Gregora, Martyrológium sv. Hieronyma, ktoré publikoval Florentinius, a takisto sa uvádza ako mučeník v gréckej liturgii. Podľa Fortunata a niekoľkých starých misálov sa zdá, že sviatok sv. Urbana sa lokálne slávil vo Francúzsku už v 6. storočí. Počas pontifikátu sv. Urbana bol Hypolit protipápežom. Legendy hovoria, že sv. Urban pokrstil Valeriána, manžela sv. Cecílie. Urban zomrel r. 230 a pochovali ho na cintoríne sv. Kalixta.
Sv. Urban bol pápež a mučeník. Za pápeža bol zvolený r. 222, v treťom roku vlády cisára Alexandra. Nasledoval po sv. Kalixtovi. Pápežom bol osem rokov. Hoci Cirkev mala pokoj od prenasledovania, často sa vyskytovalo lokálne prenasledovanie. V aktách sv. Cecílie sa píše, že pápež sv. Urban povzbudzoval kresťanov odsúdených na smrť a obrátil mnoho pohanov. Za mučeníka ho pokladá Sakramentárium sv. Gregora, Martyrológium sv. Hieronyma, ktoré publikoval Florentinius, a takisto sa uvádza ako mučeník v gréckej liturgii. Podľa Fortunata a niekoľkých starých misálov sa zdá, že sviatok sv. Urbana sa lokálne slávil vo Francúzsku už v 6. storočí. Počas pontifikátu sv. Urbana bol Hypolit protipápežom. Legendy hovoria, že sv. Urban pokrstil Valeriána, manžela sv. Cecílie. Urban zomrel r. 230 a pochovali ho na cintoríne sv. Kalixta. Sv. Urban patrónom vinárov, vinohradníkov, ale dokonca i debnárov.
údajne sa pred prenasledovateľmi ukrýval vo vinohradoch,
ŽIVOTOPISY SVATÝCH
Urban pápež
19. mája,sviatok,pôvodne 25.máj
Postavení:
pápež
Úmrtie
230
Patron:
vinárov a debnárov; vzývaný na ochranu vína, vinohradu, proti mrazu a búrke; proti opilstvu
Pochádzal z rímskeho vznešeného rodu. Bol syn Pontiánov a od detstva vynikal vernosťou viere, zdržanlivosťou a čistotou. Po Kallistovi bol zvolený na Petrov stolec roku 222 a jeho osemročný pontifikát prebiehal za vlády Alexandra Severa, ktorý kresťanov nechával na pokoji. Kresťania za jeho pôsobenie mali nielen svoje pohrebisko, ale aj domy pre bohoslužobné zhromaždenia, ktoré môžeme nazvať chrámami. Zhromaždenia sa konali obvykle v sálach prvého poschodia. Cirkevný majetok bol tiež tvorený darmi a odkazmi a pápež Urban rozhodol, aby všetko, čo bolo obetované Bohu, slúžilo výhradne na cirkevné účely a potom už len chudobným.
Aj keď práve nezúrilo prenasledovanie, nedá sa povedať, že by kresťania boli bez nepriateľov. Na cisárskom dvore vystupoval cisárov radca a právnik Domitius Ulpianus, ktorý usporiadal zbierku cisárskych rozkazov proti kresťanom, to znamenalo návod, ako by mali byť títo veriaci stíhaní. Zbierka zdôrazňovala, že sa jedná o nedovolené náboženstvo a cirkev je zakázanou spoločnosťou. Pretože kresťania sa údajne dopúšťajú zločinov proti cisárovi, svätokrádeži a vlastníctvu čarodejných kníh, ktorými bola mienená Biblia, je možné ich obžalovávať a stíhať najťažšími trestami. Za čarodejníctvo sa považovali zázraky, ktorými Boh život prvotnej Cirkvi podporoval a pomáhal jej. Ulpiánove pokyny pravdepodobne neboli za života Alexandra Severa vykonávané. Avšak nie je to celkom isté, rovnako ako sú neisté mnohé ďalšie správy, týkajúce sa Urbana I., vrátane jeho smrti.
Hrob pápeža Urbana I. bol v pápežskej krypte cemetria Kallistova (teda naproti). Pri najspodnejšom hrobe bol nájdený náhrobný kameň, ktorý slúžil za oltár a na ňom grécky nápis "Oyrbanos" s okrúhlou značkou vysvetľovanou ako biskupská skratka. Ostatky pápeža Urbana boli 20. 7. 818 pápežom Paskálom I. prenesené do chrámu sv. Praxedy a uložené pod hlavným oltárom.