Text. USA Prof. Ted Postol: Americký protiraketový systém NEzachytí
ani 1 ruskú jadrovú hlavicu! V skutočnosti, ak by som mal hádať, čo všetky americké systémy protiraketovej obrany v útočnom prostredí môžu skutočne zachytiť – a toto je odhad na základe rokov štúdia týchto systémov, takže je to veľmi kvalifikovaný odhad – môj tip je nula. Nič. Nezachytila by ani jednu ruskú hlavicu. Naozaj? Nula? Nemyslím si, že by v reálnych bojových podmienkach zachytili jedinú ruskú hlavicu.Theodore A. Postol (narozen 1946) je emeritním profesorem vědy, techniky a mezinárodní bezpečnosti na Massachusetts Institute of Technology (MIT). Před svým působením na MIT pracoval v Argonne National Laboratory, Pentagonu a na Stanfordské univerzitě. Do roku 2019 byl členem redakční rady časopisu Science & Global Security. Postol je také významným kritikem amerických systémů protiraketové obrany a často zpochybňuje technickou účinnost vojenských technologií prostřednictvím nezávislých analýz. Postol se dostal do národního povědomí na začátku 90. let, když zpochybnil tvrzení americké armády ohledně úspěšnosti rakety MIM-104 Patriot během první války v Perském zálivu. Zatímco vláda zpočátku tvrdila téměř dokonalou míru zachycení, Postolova analýza – později podpořená vyšetřováním vládního operačního výboru Sněmovny reprezentantů – dospěla k závěru, že skutečná míra úspěšnosti byla pravděpodobně pod 10 %.[1] Za svou práci při odhalování dezinformací týkajících se národní protiraketové obrany získal řadu ocenění, včetně ceny Lea Szilarda (1990) a ceny Norberta Wienera (2001). Prof. Ted Postol: The Interceptor Math Doesn’t …
CELÉ:
Ukrajinské útoky na radary, ktoré sú súčasťou ruského systému včasného varovania pred jadrom, nás privádzajú na pokraj katastrofy. Problém je v tom, že na rozdiel od Američanov Moskva nemá schopný vesmírny varovný systém. Podvodný robot Poseidon s najväčšou jadrovou hlavicou, aká kedy bola postavená, bol zrejme schválený Vladimirom Putinom, pretože si myslí, že má dočinenia s hlupákmi. Je tiež pravdepodobné, že Rusi majú automatizovaný systém odvety pri odpálení jadrových zbraní. Toto hovorí pre Standard popredný americký expert na jadrové zbrane Theodore Postol.
19. júna 2024 | 5:45
|
Autor: Jonathan McCormick
29 min čítania
Dňa 22. mája tohto roku ukrajinské diaľkové drony zasiahli dva ruské strategické radary v blízkosti mesta Armavir v ruskej oblasti Krasnodar. O niekoľko dní neskôr, 26. mája, bol ďalší strategický radar napadnutý pri meste Orsk v Orenburskej oblasti, viac ako tisíc kilometrov od Ukrajiny.
Hoci ruskí hovorcovia o útokoch hovorili veľmi málo, západní pozorovatelia boli čoraz viac znepokojení, keď odborníci vysvetľovali, ako by takýto útok na systém včasného varovania mohol potenciálne spôsobiť katastrofickú jadrovú nehodu.
Medzi najvýznamnejších z týchto odborníkov patril Theodore Postol, emeritný profesor vedy, technológie a národnej bezpečnostnej politiky na Massachusetts Institute of Technology (MIT). Profesor Postol je už dlhodobo široko uznávaný ako jeden z popredných amerických odborníkov na technológiu jadrových zbraní a raketovú obranu. Ako vedecký poradca náčelníka námorných operácií v Pentagóne mal úplný prístup k americkému plánovaniu jadrovej vojny a dostal široké zodpovednosti v oblastiach ako pochopenie sovietskej protiraketovej obrany, strategických protiponorkových aktivít USA a použitia taktických a strategických jadrových zbraní. Radil tiež pri otázkach, ako sú návrhy Ronalda Reagana na protiraketovú obranu v 'Star Wars'.
Po odchode z Pentagónu a návrate do akademickej sféry publikoval rozsiahlo a často kriticky o týchto a ďalších súvisiacich otázkach, ako sú katastrofálne účinky jadrových zbraní a kritická potreba, aby obe jadrové superveľmoci mali stabilné a spoľahlivé systémy včasného varovania pred jadrovým útokom. Takmer okamžite po útokoch na ruské radary včasného varovania koncom mája začal profesor Postol vydávať verejné vyhlásenia – vrátane zverejnenia tohto článku začiatkom júna – v ktorých varoval, že tieto konkrétne útoky predstavujú potenciálne katastrofickú situáciu nielen pre Rusko alebo Ukrajinu, ale aj pre západné krajiny.
Čo nám môžete povedať o týchto útokoch na ruské radary včasného varovania pred jadrovým jadrom?
O niekoľko dní neskôr boli napadnuté dve radarové stanice, jedna v Armavire a druhá v Orsku. Nie je veľa dôkazov, že by lokalita Orsk bola vážne poškodená, na rozdiel od niektorých správ. Na druhej strane má stanica Armavir dva radary a oba boli poškodené. Ak sa pozriete na fotografie, uvidíte značné škody na samotných budovách, v ktorých sú radarové antény. Každý z týchto radarov smeruje na juh. Jeden z nich má radarový ventilátor (oblasť pokrytú radarom), ktorý sleduje Španielsko na západnom okraji a na východnom okraji siaha až k Indickému oceánu. Druhý má radarový ventilátor, ktorý sa rozprestiera nad celým Indickým oceánom – jeho západný okraj smeruje približne na juh a východný okraj na časti Ruska. [Pozri ilustráciu nižšie.]
Oba radary boli vážne poškodené – výrazné betónové steny boli rozbité, diery v konštrukciách a podobne. Samotné radarové antény sa nezdajú byť priamo poškodené, ale dôležité je pochopiť, že v každej budove je obrovské množstvo zariadení za týmito anténami – vlnovod a podobne – ktoré privádzajú rádiové signály a energiu na ich tváre. A vzhľadom na silu výbuchov, ktoré spôsobili také vážne škody na betónovej a oceľovej vonkajšej konštrukcii, si môžete byť istí, že výbuchové vlny z týchto výbuchov sa odrazili do konštrukcie, kde sa nachádza všetko toto kritické vybavenie.
Ťažko povedať rozsah problémov, ale muselo tam byť veľa vnútorných škôd. Je jasné, že Rusi by dali na opravu veľmi vysokú prioritu, ale možno nemajú napríklad vlnovody na ich výmenu. Možno ich budú musieť znovu vyrobiť. Ťažko povedať, aké náhradné komponenty majú pre tieto radary. Takže netuším, či vôbec fungujú.
Prečo je táto situácia potenciálne taká nebezpečná?
Rusi nemajú dostatočne schopný vesmírny satelitný systém včasného varovania ako Spojené štáty, ktorý by im umožnil detegovať rakety vypúšťané odkiaľkoľvek na svete. Namiesto toho majú pozemný radarový systém, umiestnený na desiatich miestach.
Nebezpečenstvo spočíva v tom, že strata týchto dvoch radarov na Armavire by mohla viesť k situácii, v ktorej by ruské politické vedenie v Moskve, ak by verilo, že z juhu prebieha možný jadrový útok, takmer nemalo čas situáciu posúdiť.
V Moskve majú radar, ktorý dokáže vidieť prichádzajúce hlavice, ale hlavice nad horizontom by začali vidieť len veľmi krátko pred dopadom. Extrémny časový tlak, ktorému by čelili, keby museli rozhodnúť, či vypustiť ruské strategické jadrové sily v reakcii na jadrový útok na Moskvu, by mohol výrazne zvýšiť pravdepodobnosť katastrofickej jadrovej nehody.
Radarový dosah v Armavire a Orsku. Zdroj: Responsible Statecraft
Takže by bolo lepšie pre všetkých, keby Rusko malo vesmírny varovný systém namiesto pozemného, aký majú teraz?
Áno, vesmírny systém by bol oveľa lepší. A dôvod je tento. Predstavte si, že máte tri satelity, približne rovnako rozmiestnené, na geosynchronných dráhach, takže sú na pevných pozíciách nad Zemou. Tieto tri satelity by mali prekrývajúce sa pohľady na celú Zem. Videli Južný Atlantik, Severný Atlantik, Austráliu, Tichý oceán, všade – pretože sa pozerajú dolu a v podstate zachytávajú celý povrch Zeme. Existuje malá oblasť na severnom a južnom póle, kde by nemali pokrytie, ale ak by ste niektoré satelity umiestnili na excentrické dráhy, mohli by ste pokryť aj tie.
USA majú takýto satelitný systém, ktorý sa pozerá na Zem, ale Rusko nie. Napríklad, ak by sme boli Rusko a mali by tento systém, a odpálenie z americkej ponorky Trident v Atlantiku alebo Indickom oceáne smerovalo na Moskvu, videli by sme ho hneď, ako by prerazila vodu. A tak by sme okamžite vedeli, že sa deje niečo zlé, namiesto toho, aby sme museli čakať kľúčové minúty, kým raketu zachytí pozemný radar.
Rovnako dôležité je, že ak by išlo o skutočný, načasovaný útok USA zameraný na "víťazstvo" v jadrovej vojne, sprevádzali by ho masívne útoky na ruské strategické jadrové sily. Takže by sme tiež mohli vidieť, pravdepodobne s miernym časovým oneskorením, masívne odpálenia amerických rakiet Trident – zo severného Atlantiku a napríklad z Aljašského zálivu v Tichom oceáne – smerujúce na ruské ICBM polia, mobilné rakety, veliteľské stanovištia a podobne.
Takže náš globálny, vesmírny systém včasného varovania nám okamžite povedal, či ide o jeden štart alebo o masívny vyvíjajúci sa útok. Pozemský radarový systém to nemôže urobiť, pretože trvá nejaký čas, kým tieto rôzne sily prerazia radarové obrazovky a budú detegované, kvôli guľovitému povrchu Zeme. Takže vesmírny systém včasného varovania poskytuje akýsi okamžitý globálny prehľad o tom, čo sa deje.
Tak prečo Rusko nemá takýto vesmírny systém?
Z dôvodov, ktorým stále úplne nerozumiem, ale viem, že je to pravda – vieme, že je to pravda, pretože máme veľa spôsobov, ako monitorovať, čo robia – Rusi nedokázali vybudovať systém podobný tomu, aký majú Spojené štáty. Majú niečo, ale je to veľmi obmedzený systém, ktorý vyžaduje deväť satelitov, aby mali 24-hodinové pokrytie len jednej malej oblasti na Zemi, severných polí medzikontinentálnych balistických raket v USA. Tieto satelity dosahujú toto pokrytie tým, že sú na veľmi excentrických dráhach, naklonených možno o 60 stupňov vzhľadom na os rotácie Zeme. Na jednom konci obežnej dráhy sú vo výške možno 400 kilometrov, na druhom konci sú až 40 000 kilometrov. Takže si môžete predstaviť túto obežnú dráhu ako obiehanie okolo Zeme. Každý z týchto deviatich satelitov je na mieste dve a pol hodiny, kde sleduje polia medzikontinentálnych balistických raket pomocou tzv. "zemskej končatiny" z šikmého uhla, snažiac sa vidieť štart ICBM na čiernom pozadí vesmíru.
Myslíš, že sa pozerá na tie polia ICBM z boku, nie priamo zhora?
Správne. Je to veľmi šikovný plán, ale v podstate naznačuje, že ešte nevyvinuli technológiu, ktorá by im umožnila pozerať sa priamo na Zem. Stretol som ľudí, ktorí sa na tom podieľali, a sú veľmi schopní – to nie je problém. Sú to mimoriadne schopní vedci a inžinieri. Problém je v tom, že technológia, ktorú majú, im neumožňuje pozerať sa priamo na Zem – pretože keď sa pozeráte priamo dole, obrovské množstvo slnečného svetla sa odráža od Zeme a oblakov. A musíte byť schopní odčítať toto pozadie a vidieť veľmi malý signál z medzikontinentálnej balistickej rakety na tomto pozadí. Potrebujete veľa elektroniky. Potrebujete mimoriadne stabilné infračervené senzory. Pretože ak senzor nie je stabilný, rozdiely v signáli z jedného pohľadu na druhý vám nedovolia odčítať posledné pozadie, pretože dostávate umelé signály z nestability senzora.
A tak môj odhad – a je to len odhad – je, že sa im nepodarilo ovládnuť mimoriadne vesmírne kvalifikované senzory a elektronické systémy potrebné na vykonanie tohto odčítania. Preto sa namiesto toho obrátili na veľmi šikovný systém pozorovania končatín Zeme, aby aspoň videli americké polia medzikontinentálnych balistických raket, ale to je len malá časť zemegule. A tak teraz potrebujú deväť satelitov, pretože majú tieto excentrické dráhy, aby to dokázali. V skutočnosti sú však v súčasnosti v prevádzke len štyri z týchto satelitov, takže nemajú 24-hodinové pokrytie [Poznámka redakcie: Od zverejnenia tohto rozhovoru sa profesor Postol dozvedel, že novšie ruské satelity Tundra teraz dokážu poskytovať 24-hodinové pokrytie amerických polí ICBM. Avšak vážnejší problém – že nemôžu poskytnúť plné globálne pokrytie so satelitmi pozerajúcimi priamo dole – nebol vyriešený.
Prečo sú v prevádzke len štyri z deviatich satelitov? Aký je tam problém?
Neviem, ale myslím si, že satelity sú nesmierne drahé a pravdepodobne na najvyšších úrovniach ruskej vlády padlo rozhodnutie, že by sa mali sústrediť na vývoj technológie na pozeranie priamo dolu a míňať peniaze na to, namiesto toho, aby sa míňali na stavbu satelitov, ktoré budú aj tak nedostatočné. Pretože veľkou hrozbou, ktorej sa Rusi obávajú – a mali by byť – a viem to z viacerých rozhovorov s mnohými veľmi dobre informovanými ruskými vojenskými dôstojníkmi – najväčšou obavou sú americké ponorky Trident v severnom Atlantiku.
Takže aj keby mali všetkých deväť satelitov funkčných, nepomohlo by to.
Správne, s týmto systémom nevidia Severný Atlantik. A dôvod, prečo je Severný Atlantik taký dôležitý, je ten, že je blízko Moskvy. Je ľahké lietať po takzvaných deprimovaných trajektóriách, teda nižších a plochých trajektóriách, takže radary zachytia veci ešte neskôr. A Trident je zďaleka najschopnejší strategický jadrový systém, aký máme. Je presnejší a schopnejší ničiť ruské pozemné raketové systémy než napríklad pozemné medzikontinentálne balistické rakety Minuteman.
Takže toto všetko bolo problematické, ešte predtým, než Ukrajina zaútočila na tieto dva včasné varovné radary na Armavire. Ako tento útok mení obraz?
Predstavme si teda, že máme ponorku Trident umiestnenú 20 stupňov severnej šírky v Indickom oceáne, ktorú tieto radarové ventilátory pokrývajú. Ak sa pozriete na Bombaj na mape, na západnom pobreží Indie, to je približne na 20 stupňoch severnej šírky. A tak si vyberte miesto v Indickom oceáne pozdĺž tejto zemepisnej šírky a predstavte si, že je tam štart, a cieľom je Moskva. Pamätajte, že tieto radary nie sú "radary za horizontom", ako ich ľudia neustále opisujú. Majú radarové lúče, ktoré vyzerajú v podstate v priamke od miest, kde vyžarujú rádiovú energiu. Kvôli guľovitému povrchu Zeme potrvá nejaký čas, kým raketa dosiahne miesto, kde bude odhalená.
Takže v našom príklade, ak je raketa odpálená v danom čase, trvá jej šesť alebo sedem minút, kým prejde poháňaným letom a potom sa s hlavicami priblíži do výšky a doletu, kde prejde cez radarový ventilátor v Armavire a bude viditeľná. Celkový čas od štartu po dopad na Moskvu je približne 19 minút. Takže ak to nezachytíte šesť minút, máte možno 13 minút varovania.
Ak Armavir naozaj funguje.
Ak Armavir funguje, tak áno. Ak však Armavir nefunguje, kým hlavice vstúpia do radarového ventilátora moskovského radarového systému, ruskí lídri budú mať možno osem alebo deväť minút varovného času. Takže útok na Armavir by doslova skrátil ich už aj tak veľmi obmedzený čas na reakciu na jadrový útok.
Na druhej strane, ak by Rusi mali vesmírny systém včasného varovania, mali by približne 19 minút varovania pred zničením Moskvy. Okamžite by tiež vedeli, či sú balistické rakety vypúšťané z iných častí sveta v koordinovanom útoku.
Všetky tieto varovné časy sú veľmi krátke, ale rozdiel medzi 19 a ôsmimi či deviatimi minútami by mohol znamenať rozdiel medzi tým, či ruskí lídri majú čas na rozumné zhodnotenie situácie, a tým, či sa musia spoliehať na automatizované rozhodnutie, ktoré by mohlo viesť k náhodnému zničeniu Spojených štátov a západnej Európy.
Ukrajina potvrdila, že za týmito útokmi stála, a ukrajinský spravodajský dôstojník uviedol, že to bolo preto, že radary monitorovali ukrajinské sily v južnej časti Ukrajiny. Je možné, že tieto radary boli na to používané?
Nie. Radar v Orsku vôbec nezachytáva smer Ukrajiny a radary Armavir nie sú schopné sledovať lietadlá lietajúce nad Ukrajinou ani spoľahlivo detegovať rakety odpálené odtiaľ. Nadmorské výšky sú príliš nízke. Skutočnou hrozbou pre ukrajinské lietadlá a rakety sú ruské letecké radarové systémy integrované s ruskými pozemnými raketovými systémami.
Počúvame rôzne správy o tom, či boli USA priamo zapojené do týchto útokov. Niektorí tvrdia, že to bola čisto ukrajinská iniciatíva a Američania boli tým prekvapení. Iní tvrdia, že Američania museli byť zapojení, pretože na navádzanie dronov by sa použili západné satelitné a radarové zariadenia. Čo si o tom myslíte? A ak by boli zapojení, aká by bola ich motivácia?
No, aby som bol úplne jasný. Nemám tušenie, kto za to môže. Ale môžem špekulovať. V prvom rade si myslím, že ukrajinské politické vedenie je v podstate zúfalé. Títo chlapi vedia, že prehrali vojnu. Stratili viac ako pol milióna svojich vojakov v dôsledku obetí a úmrtí a každý deň strácajú obrovské počty s aktuálnymi ruskými aktivitami.
Rusi sú jednoznačne v vojenskej pozícii, ktorej cieľom je zničiť čo najviac ukrajinských ozbrojených síl. Takže keď zasiahnu veľkým kladivom – pretože stále majú stovky tisíc vojakov, ktorí ešte nie sú zapojení – budú môcť ľahko a rýchlo obsadiť veľa územia a zároveň udržať nízke straty. Ukrajinské vedenie naopak nasledovalo jasné a jednoznačné politiky bezhlavého obetovania vlastného ľudu, a chcem povedať bezohľadne, aby to vyzeralo, že stále majú schopnosť bojovať proti Rusom. Napríklad nasadili proti Rusom rôzne nové sily v protiútokoch, ktoré katastrofálne zlyhali a viedli k ich zničeniu.
Takže predovšetkým ukrajinské vedenie prejavilo bezohľadnú ľahostajnosť k životom vlastného ľudu. A to mi niečo hovorí. A potom sa snažili provokovať Rusov v nádeji, že Rusi urobia niečo hlúpe a eskalujúce, čo dúfajú, že jedným či druhým spôsobom zmobilizuje Západ a prinúti ho zdvojnásobiť svoju podporu Ukrajine. Takže nemám pochybnosti, že Ukrajinci útočili na radary ako eskalačný útok. Chápali však obrovské nebezpečenstvo pre celý svet, ktoré vytvárali? Možno áno, možno nie. Ak počúvate Zelenského hovoriť posledné roky, je to, akoby vojna na Ukrajine bola taká dôležitá, že zničenie celého sveta stojí za to.
Takže ak sa Ukrajinci rozhodli urobiť to sami, hovoríte, že to bol eskalačný krok v nádeji, že vyprovokujú Rusko k niečomu veľkému, čo by Západ priamo vtiahlo do vojny.
Áno, to je podľa mňa najpravdepodobnejšie vysvetlenie. Druhá možnosť, ktorá nevylučuje tú prvú, je, že pán Blinken a jeho tím vedeli o útokoch vopred, ale nechápali, aké nebezpečné môže byť toto konanie. Vlastne pochybujem, že majú nejaké vedomosti o týchto problémoch s včasným varovaním, ktoré som vám spomenul, pretože títo ľudia neprejavili žiadne skutočné znalosti o ničom. Vedieť o schopnostiach včasného varovania Ruska by vyžadovalo, aby skutočne požiadali spravodajskú komunitu, aby im to povedala.
Bol som v Bielom dome, aby som o týchto veciach hovoril s ľuďmi v rôznych obdobiach svojej kariéry. Zvyčajne si nikto z týchto ľudí nemyslí, že je takáto téma natoľko dôležitá, aby o nej strávili niekoľko hodín. Je pre mňa neuveriteľné, že môžete byť v Bielom dome a nevedieť o tom. Nebudem sa púšťať do tých príbehov, ale mohol by som. Teraz viem, že spravodajská komunita tieto veci chápe, ale dovoľte mi povedať, ako prebiehajú brífingy, pretože to viem z osobných rozhovorov s ľuďmi, ktorí mali prístup k týmto informáciám.
Ak dôjde k útoku na ruský radar, niekto na najvyšších úrovniach spravodajskej komunity musí vedieť povedať: Musíme zabezpečiť, aby boli plne informovaní o obmedzeniach ruského systému včasného varovania. A potom pôjdete hlboko do útrob CIA a nájdete nejakého chudáka, ktorý bol frustrovaný varovaním ľudí pred nebezpečenstvami, a dali ste mu príležitosť vytvoriť nejaké slajdy – pretože ten sám nikdy nebude môcť podávať brífing na vyššej úrovni. A potom niekto iný, kto nemá hlboké pochopenie, ukáže snímky – a nemusí rozumieť, čo hovorí, alebo dokonca ktoré snímky sú najdôležitejšie. Takže ľudia na vrchole nemusia nutne nič vedieť.
Nicolai Petro on Ukraine's prospects: If something happens in Kiev, it will be sudden and dramatic
Mohlo by Vás zaujímať
Nikolaj Petro o vyhliadkach Ukrajiny: Ak sa v Kyjeve niečo stane, bude to náhle a dramatické
Človek by si myslel, že budú mať týchto znalých ľudí po ruke, keď ich naozaj potrebujú.
Nerobia to.
Mohli tieto útoky na radaroch do istej miery vystrašiť ruských lídrov? Máte nejakú predstavu o tom, čo si Rusi teraz myslia?
Myslím, že Rusi majú veľmi triezvu a dobre premyslenú analýzu svojej vlastnej situácie. Hovoril som s mnohými ruskými dôstojníkmi a v prvom rade si nemyslia, že Spojené štáty sedia ako pes na vodítku pripravení ich napadnúť. Vnímajú Spojené štáty ako protivníka, ktorý je mimoriadne schopný, mimoriadne agresívny a má veľmi slabo informované vedenie – čo ich znepokojuje a malo by ich znepokojovať. To ma znepokojuje. Ale nevidia USA ako samovražedné alebo iracionálne. Ich prístup je teda robiť to, čo robí Putin. Putin hovorí za Rusko a svoju vedúcu úlohu berie vážne. A opakovane jasne povedal, že jadrová vojna medzi Spojenými štátmi a Ruskom by viedla k zničeniu celej našej civilizácie.
Verí dnes niekto, či už v USA alebo v Rusku, že jadrovú vojnu možno "vyhrať"?
Ľudia o tom hovoria a je veľa ľudí, ktorí si myslia, že to dokážeš. Bojuj a vyhraj. Môžem vám povedať – podieľal som sa na sledovaní vojnových plánov – že v Spojených štátoch používame naše zbrane v nádeji, že vyhráme jadrovú vojnu s Ruskom. Čo to teda znamená? Definícia víťazstva je, že po výmene jadrových zbraní nám zostane väčšia, schopnejšia jadrová sila než Rusko. To je definícia víťazstva.
Samozrejme, táto definícia nezahŕňa fakt, že Spojené štáty by už neexistovali ako národ, rovnako ako Rusko. Možno by ste mali nejaké zvyšky týchto síl, ktoré by prežili a mohli by na seba odpáliť ďalšie jadrové zbrane, ale žiadna z týchto krajín by neexistovala. Samozrejme, ani západná Európa, pretože západná Európa je určite vysoko na ruskom zozname cieľov. Takže svet, ako ho chápeme, civilizácia, by určite zmizol. Čína by bola zasiahnutá, Japonsko a tak ďalej. Pretože existuje množstvo vedľajších cieľov, ktoré by obe strany zasiahli.
Takže keď americká armáda hovorí o víťazstve v jadrovej vojne, myslí tým, že môžeme byť ako krajina zničení, ale stále nám zostanú nejaké zbrane. Budú v tomto scenári nejakí preživší?
Keď som bol v Pentagóne, chodil som na veľmi prísne kontrolované brífingy, kde informovali o účinkoch jadrových zbraní. A keďže som bol vysokopostavený civilista, mohol som hovoriť, čo som chcel, oni mi nemohli nič urobiť. A ja som pracoval pre šéfa. Tak som využil príležitosť byť nezávislý. A pamätám si, že som sa na jednom z týchto dlhých, podrobných brífingov pýtal – úplné nezmysly, mimochodom, tri desatinné čísla o tom, čo by sme zničili, tri desatinné miesta o tom, čo by Rusi zničili – ani nevieme, kde by to desatinné miesto bolo. Bol to len rituál. A samozrejme som bol jedným z tých ľudí v publiku, ktorí niečo vedeli. Takže v jednom momente som nemohol odolať, jednoducho som položil otázku publiku, kým bol briefing hore. Povedal som: Koľko ľudí zabijeme? A ten chlap bol úplne zaskočený. Hovorí: No, to nepočítame. Povedal som: Čo tým myslíš, že nepočítaš, koľko ľudí zabijeme? Zabijeme stovky miliónov ľudí! A on hovorí: No, pane, to nepočítame.
Takže to je ten druh hlúpeho plánovania, ktorý sa deje. Ale nešiel by som tak ďaleko, aby som povedal, že vojenské vedenie ako také verí, že môžeme bojovať a vyhrať jadrovú vojnu. Závisí to od toho, s kým hovoríte. Pretože určite vojenskí dôstojníci, ktorých som poznal – vrátane vtedajšieho náčelníka námorných operácií – úplne chápali, že Spojené štáty už nebudú existovať. A to ho nesmierne trápilo. A súčasný predseda Zboru náčelníkov štábov, generál Brown, sa zdá byť veľmi inteligentný a rozvážny a pozná svoju prácu. Ale plánovanie bolo na víťazstvo v týchto zmysloch. A odvtedy Spojené štáty prijali masívne technické opatrenia na zlepšenie našej schopnosti ničiť ruské strategické sily. Takže to nie je tak, že by sme v roku 1980 povedali: Môžeme spôsobiť obrovské škody, nemá zmysel snažiť sa urobiť viac, pretože to nie je vec, ktorú by sme mohli vyhrať. Namiesto toho sme sa úprimne snažili zlepšiť naše sily.
Ako Rusi chápu túto situáciu?
Rusi sú v týchto veciach veľmi znalí a triezvi a dospeli k vlastným záverom na základe vlastného nezávislého hodnotenia. Počul som ich hovoriť toto: Vieme, že ruské medzikontinentálne balistické rakety by mohli byť v podstate zničené, možno až na pár zlomkov percenta, americkými silami. Americké sily sú také schopné. Ak mi to hovoria, viete si predstaviť, ako to vstupuje do ich plánovania, pretože, ako sme hovorili, vedia, že majú veľmi obmedzený čas na varovanie. Veľmi veľká časť ich úderných síl – nie všetky, ale veľmi veľká časť – tvoria sily založené v silách. A chápu, že tieto sily by neexistovali, keby nechali americký útok dokončiť proti týmto silám.
Takže si musíte položiť otázku: Aké záložné plány vytvorili, aby bolo životaschopné vypustiť tieto sily pred príchodom amerických hlavíc? Urobili automatizované plány na spustenie týchto síl? Nie som si istý, ale myslím si, že existuje to, čo nazývame nejaká vopred delegovaná právomoc: že za určitých podmienok, ktoré sú určite veľmi prísne, pretože Rusi nie sú hlúpi – nie sú blázni, nie sú všetci opití vodkou, ako ich ľudia vykresľujú, sú veľmi schopní vojaci – za určitých podmienok, Myslím si, že majú starostlivo a hlboko premyslené záložné plány, v ktorých by sa tieto sily mohli automaticky spustiť.
Existuje nejaká šanca, že americké sily by dokázali zničiť všetky ruské ICBM ešte pred ich odpálením?
Opäť chcem zdôrazniť: existuje logika bojovať a vyhrať jadrovú vojnu, ktorá ignoruje pravdu, že to nie je možné. Chcem byť v tom jasný. Ale v tejto logike boja a víťazstva v jadrovej vojne chcete protivníkovi odoprieť čo najviac času na rozhodovanie. A dôvodom je, že zbrane potrebujú čas, kým dorazia do oblastí, ktoré chcete zničiť. A chcete skrátiť čas, ktorý váš protivník vie, že je pod útokom, na taký krátky časový úsek, že nedokáže spustiť svoje sily skôr, než váš útok príde a uspeje. Cieľom je urobiť všetko pre to, aby ste zničili a narušili ich varovné schopnosti, zatiaľ čo útočíte na ich strategické systémy. Takže by ste určite zaútočili na ich národné hlavné mesto, v čo najkratšom časovom rámci, aký len dokážete zhromaždiť. A oslepili by ste ich radary, čo by sa dalo urobiť tým, čo sa nazýva jadrové výbuchy vo veľkých výškach. A útočili by ste na kritické komunikačné uzly čo najrýchlejšie, všetko v nádeji, že spôsobíte dostatočné oneskorenie pri doručovaní správ o štarte zraniteľným ICBM, aby ICBM nevyleteli zo svojich sil skôr, než sa k nim dostanú vaše zbrane.
Takže to je doktrína. To je stratégia. Teraz je to úplne šialené, alebo aspoň neschopné. Je neschopná, pretože jadrové zbrane berie, akoby boli konvenčné. A ignoruje fakt, že tieto zbrane by zničili celú vašu spoločnosť a vy by ste boli zničení, aj keby sa vám podarilo zničiť takmer všetky jadrové zbrane protivníka. Ignoruje to fakt života.
Ako sa teda toto stalo americkou stratégiou na vedenie jadrovej vojny, ak tieto fakty ignoruje?
No, keby som viedol konvenčnú vojnu s konvenčnými zbraňami, presne takú stratégiu by som použil. Snažím sa prerušiť vašu komunikáciu. Snažím sa ťa presvedčiť, že sa niekde inde deje niečo iné, zatiaľ čo ťa udriem na mieste, kde si myslím, že si slabší. Presne takto sa vedie konvenčná vojna. A čo niektorí ľudia urobili – čo urobilo veľa ľudí – je, že tieto rozumné vojenské koncepty preniesli do jadrového prostredia, kde sú tieto myšlienky úplne absurdné. Pretože sila a ničivosť jadrových zbraní je taká veľká, že nie je možné nebyť zničený v procese, aj keď sa vám možno podarilo zničiť väčšinu nepriateľských síl.
Takže sa vraciame k starému konceptu "odstrašenia" – že to, čo bráni ktorejkoľvek strane spustiť prvý úder, je vedomie, že druhá strana udeří späť a obe krajiny budú zničené. Ale ak by americkí lídri verili, že takýto útok im prejde – že dokážu zničiť všetky ruské ICBM ešte pred ich odpálením – nebolo by to pravdepodobnejšie, že by za určitých okolností boli ochotní to skúsiť?
Áno.
Takže by sa dalo predpokladať, že Rusi by nielenže chceli, aby sa táto odstrašujúca schopnosť – tento núdzový plán spustil automaticky, ak by boli pod útokom – ale chceli by aj to, aby si to Američania veľmi dobre uvedomovali, správne?
Absolútne, absolútne. Ak sa teraz pokúsite postaviť do pozície ruského vojenského štábu, a do pozície ruského národného lídra ako pán Putin, so svojím mimoriadne hlbokým strategickým myslením, pozerá sa na týchto Američanov a hovorí si: Títo chlapi sú banda bláznov. Zdá sa, že nemajú ani potuchy, čo robia. Zdá sa, že nechápu dôsledky všetkých týchto bláznivých rozhodnutí, ktoré robia, čo ma napríklad dostalo do situácie, keď som musel doslova napadnúť Ukrajinu, hoci som to nikdy nechcel. A teraz sa na týchto ľudí pozerá a hovorí: Čo oni vedia? Čo vlastne chápu? Čomu veria? Mohli by byť natoľko hlúpi, aby skutočne podnikli takýto krok?
Ako som povedal, vždy jasne hovoril, že jadrová vojna by znamenala zničenie civilizácie, všetkého. Potom hovorí, že Američania by nemali vôbec veriť, že Rusko nebude reagovať. A dokonca zašiel ešte ďalej a povedal: Viem, že budeme mŕtvi – myslím, že raz dokonca povedal 'mučeníci' – viem, že by sme tiež zomreli, ale chcem, aby Američania pochopili, že neexistuje žiadna podmienka, za ktorej by sme nereagovali, aj keď vieme, že by to viedlo k úplnému zničeniu ľudskej civilizácie. To nie je výrok blázna. To je vyjadrenie muža, ktorý sa bojí – nie nás, ale našej nevedomosti. Takto vidím Putina. Sedí tam a hovorí si: Títo chlapi sú takí bezohľadní a nevzdelaní, kto vie, čo môžu urobiť?
Stephen Bryen: I see signs of disintegration in the Ukrainian army. The war may not last much longer
Mohlo by Vás zaujímať
Stephen Bryen: Vidím známky rozpadu ukrajinskej armády. Vojna nemusí trvať dlho
Je možné, že americkí vojenskí plánovači si myslia, že majú dostatočnú schopnosť protiraketovej obrany na zachytenie všetkých ICBM, ktoré by na nich Rusko mohlo vystreliť?
Myslím, že preto Putin schválil, aby Rusi postavili tento podvodný robotický dron nazývaný Poseidon, ktorý dokáže niesť jadrovú hlavicu s výkonom 100 megaton a cestovať pod oceánom ako torpédo. Najväčšia jadrová hlavica, aká bola kedy postavená. Prečo by si to robil? Už máte úderné sily, ktoré zničia svet. No, viem, prečo by to urobil. Chápem jeho myslenie. A úprimne, myslím, že s jeho názorom súhlasím – žiaľ. Čo hovorí je: Mám čo do činenia s týmito hlupákmi a neviem, kedy by si mohli myslieť, že tieto protiraketové obrany, ktoré majú, by mohli byť užitočné. A mohli by na nás zaútočiť s nejakým zvláštnym nedorozumením, že ich raketová obrana zastaví všetky naše rakety. Takže im chcem dať zbraň, o ktorej môžu uvažovať – ktorú by aj ten najväčší hlupák pochopil, že žiadna protiraketová obrana nemôže zastaviť. Preto Poseidon.
A myslím si, že je to veľmi dobre premyslený, rozumný spôsob, ako ukázať americkému politickému vedeniu, že nikdy nemôžete uniknúť zničeniu za žiadnych podmienok, aké si viete predstaviť – aj keby ste dokázali postaviť protiraketovú obranu s kapacitou. A samozrejme, že nie. Len chce, aby ľudia vedeli, že ide o nevyhrateľnú perspektívu. Ak zaútočíte na Rusko jadrovými zbraňami, všetci zomrú. A chce, aby to bolo pochopené – hlboko.
Takže obe krajiny majú obranu proti raketovým útokom, ale žiadna strana nemá obranný systém, ktorý by dokázal zastaviť celý jadrový arzenál druhej strany po jeho odpálení. Nehovoriac o Poseidónovi.
Správne. V skutočnosti, ak by som mal hádať, čo všetky americké systémy protiraketovej obrany v útočnom prostredí môžu skutočne zachytiť – a toto je odhad na základe rokov štúdia týchto systémov, takže je to veľmi kvalifikovaný odhad – môj tip je nula. Nič. Nezachytila by ani jednu ruskú hlavicu.
Naozaj? Nula?
Nemyslím si, že by v reálnych bojových podmienkach zachytili jedinú ruskú hlavicu.
Ale v istom zmysle je to takmer bezpredmetné, pretože aj keby niektorí z nich prešli, bolo by to dosť, však?
Správne.
Povedali ste, že je možné, že niektorí ľudia v USA si naozaj myslia, že by mohli viesť jadrovú vojnu a vyhrať ju. A čo na ruskej strane? Sú v Rusku ľudia, ktorí sú v rovnakej ilúzii a myslia si, že vidia zraniteľnosti na americkej strane, ktoré by mohli byť využité a ktoré by riskovali jadrovú vojnu? Alebo sú v celej tejto veci triezvejší?
No, môžem vám povedať len to, čo viem z mojich pomerne rozsiahlych kontaktov s ruskými vojenskými dôstojníkmi a niektorými ich politickými lídrami. A tí, ktorých poznám, sú úplne triezvi. Určite. A práve oni sú teraz pri moci. Ale určite počujete o ľuďoch, ktorí lobujú u Putina. Možno je to ruská propaganda – čo, samozrejme, vieme, že sú viac než schopní robiť. Ale myslím si, že je veľmi možné – vlastne verím, že je to isté – že v Rusku sú ľudia, ktorí rozmýšľajú inak, rovnako ako v USA.
Pracoval som s našou armádou v Spojených štátoch, pracoval som v Pentagone a mám veľa kontaktov aj teraz. A hoci vojenskí dôstojníci, s ktorými som mal do činenia, boli veľmi triezvi, stretol som ľudí, ktorí neboli. Stretol som ľudí v spravodajskej komunite, ktorí neboli triezvi. Našťastie sú to ľudia na nižších úrovniach, ale ľudia na vyšších úrovniach sú nimi ovplyvnení rovnako ako inými zdrojmi informácií. Takže na ruskej strane mám veľmi málo pochybností, že niektorí ľudia hovoria Putinovi: Prestaň sa hrať s Američanmi, jednoducho na nich choď. Ale samozrejme vie lepšie, pretože vie, že to povedie ku koncu Ruska. A to je jeho hlavná starosť.
Je možné, že by Rusko použilo jadrovú zbraň na bojisku na Ukrajine, ako niektorí špekulujú?
Pred časom som napísal krátky článok, ktorý opisuje imaginárny útok v sile jedného kilotonu ruskými taktickými jadrovými zbraňami na koncentráciu ukrajinských síl pokúšajúcich sa o ofenzívny prielom. Keď som to písal, nebolo mi jasné, čo sa vlastne deje vo vojne. Ešte som nebol úplne v obraze. Ešte som nemal veľmi komplexné pochopenie, že správy na Západe sú úplne zaujaté. Takže som sa obával, že Rusi prehrávajú a že na zvládnutie prehry použijú jadrovú zbraň, pretože to je asi jediný realistický scenár.
Všetky tie scenáre, že niečo odpália vo vesmíre, sú nezmysel. Najrozumnejší scenár je, že uskutočnia veľmi obmedzený jadrový útok na koncentráciu konvenčných útočných síl a potom dúfajú, že obe strany sa jednoducho stiahnú a zastavia.
Ale teraz, keď vidíte skutočnú vojenskú situáciu – Rusko neprehráva – nemyslíte si, že je to pravdepodobné?
Menej sa obávam – nemajú dôvod to robiť.
Takže späť k radarom v Armavire – ak stále nefungujú, sme teraz v nebezpečnej situácii? Existuje reálna možnosť, že falošný poplach by mohol viesť k masívnemu ruskému útoku na Západ?
Ak by Rusi videli niečo prichádzať z juhu – na svojom radarovom stanovišti v Moskve, teda na veľmi krátkom časovom horizonte – nemyslím si, že by pravdepodobne masívne vyslali svoje strategické sily. Čo by takmer určite urobili, je, že by svoj systém premenili na režim automatizovaného štartu. A automatizované odpálenie by sa uskutočnilo hneď, ako by na ruskej pôde explodovala jadrová zbraň. To je môj odhad – že ak by jadrové zbrane začali vybuchovať kdekoľvek na ruskej pôde, k tomuto odpáleniu by došlo. A automatizované signály posielali ponorkám na mori, aby vypustili svoje sily. A svet skončí za pár hodín. Ale nie, nie na základe jedného falošného poplachu z mŕtveho uhla. Nemyslím si. Museli by potvrdiť, že išlo o masívny útok. Podľa môjho názoru sú Rusi oveľa opatrnejší než my.
Čo by ste chceli, aby sa stalo, aby sa táto celá situácia stala menej nebezpečnou?
Myslím, že by bolo skvelé, keby Rusi mohli začať vypúšťať funkčné satelity, ktoré sa pozerajú na Zem. Zrejme majú projekt, ktorý sa stále oneskoruje. Ide o satelit včasného varovania, ktorý majú vypustiť na geostacionárnu obežnú dráhu. Čo neviem, je, či ten satelit bude pozorovať "zemskú končatinu", alebo či sa bude pozerať priamo dole. Dozvieme sa to, keď ich začnú spúšťať. Ak pozorujú pozemské ramená, presne vieme, kam satelity vypustia. Ak nepozorujú pozemské končatiny, môžu ich umiestniť kamkoľvek chcú, a uvidíme to. A to znamená, že sa pozerajú zhora. A to bude pre mňa úľava. A ak sú v americkom establišmente ľudia, ktorí vedia, čo robia, aj oni si vydýchnu s úľavou.
English source 19.6.2024 : Ted Postol: The US anti-missile system would not …