Kam idú milióny duší nenarodených detí? Kedy je embryo v matke oduševnené duchom?
Na RKC teologických fakultách sa stáročia vyučovalo, že idú do "limbus puerorum" do akéhosi stavu prirodzenej blaženosti, na okraj nebies, kde vraj neuvidia Tvár Božiu. Pápež Benedikt XVI sa vyslovil, že pochybuje o tejto stáročnej teórii. Sv. Ján Pavol II. chcel o tomto fenoméne urobiť teologickú konferenciu. Ktovie prečo ju nezrealizoval.Ezoterici tvrdia. že sa jednoznačne musia narodiť znova v ľudskom tele. Inak by bolo absurdné posudzovať ich život.
Ak by išli rovno do nebies ako duše mučeníkov, čo by nebolo proti logickému uvažovaniu, nebol by antikresťanským a zvráteným výkladom doporučovanie potratu, že je vlastne pre dušu "dobrom"?
Ako zaujímavosť uvádzam postoj pápežov, ktorý nebol v histórii jednoznačný a jasný, že v ktorom čase sa v embryu ocitne duša, presnejšie - duch. Aby sme mali o.i. pochopenie pre rôzne ľudské názory
Scholastici: zrod limba
Korene sú u Augustína, ktorý sa nad týmto fenoménom začal intelektuálne zamýšľať.
Samotná myšlienka „limbus puerorum“ sa rozvinula až v stredoveku, najmä u scholastikov:
sv.Tomáš Akvinský (13. storočie) – najvplyvnejší formulátor
učil, že nepokrstené deti nemajú nadprirodzenú blaženosť (nevidia Boha),
ale majú prirodzenú blaženosť bez utrpenia.
Peter Lombardský a ďalší scholastici pomohli túto predstavu systematizovať.
Práve v tomto období vzniká názov „limbus“ („okraj“), čiže stav na okraji neba.
Dôležité: nikdy to nebola oficiálna dogma
Katolícka cirkev nikdy záväzne nedefinovala limbus puerorum ako dogmu.
Bola to teologická hypotéza, dlho vyučovaná na školách, lebo sa zdala logicky konzistentná.
Moderný vývoj
Benedikt XVI. (ešte ako teológ Joseph Ratzinger) vyjadril pochybnosti o tejto teórii.
V roku 2007 Medzinárodná teologická komisia publikovala dokument, ktorý hovorí, že existujú vážne dôvody dúfať v spásu nepokrstených detí, bez potreby limba.
sv Augustín : Kresťanský boj
Takmer všetky kresťanské cirkvi interrupcie odmietajú, i keď sa vyskytujú výnimky a najmä v Spojených štátoch existujú aj pro-choice organizácie najmä v presbyteriánskej cirkvi.
Prístup cirkvi, ktorý spoluformoval prístup spoločnosti k interrupciám, sa sprísnil najmä v posledných storočiach, no hriechom a zakázanou bola vždy, s rozvojom ľudského poznania života pred narodením sa len menili tresty.[16] Zákaz interrupcií je bez ďalšieho stanovený napr. v Didaché[17] či apokryfnom listu Barnabáša. Cirkevný učiteľ svätý Augustín (4. storočie) tvrdil, že duša nemôže prebývať v tele bez pocitov a pápež Inocent III. ešte na začiatku 13. storočia stanovil hranicu beztrestnosti potratov na čas pred pohybom plodu (17. – 20. týždeň).
sv. Tomáš Akvinský (13. storočie) zastával teóriu oduševnenia – animácie plodu, podľa ktorej duša vstupovala do mužského plodu v štyridsiatom, a do ženského v osemdesiatom dni života. Tento názor tzv. hylemorfizmus je rozšírený v časti populácie i dnes a hovorí, že ľudská duša (podľa tohto názoru v podstate intelektová) môže existovať len v tele, vybavenom orgánmi na duchovné aktivity človeka. Akvinský vychádzal ale z Aristotelovo presvedčenia, že plod nemôže mať svoje vlastné záujmy skôr ako má duševný život.[18] Až od doby animácie sa teda plod považoval za človeka a prerušenie tehotenstva do doby oduševnenia bolo všeobecne akceptované v rovine tabuizovanej témy.
Postoj cirkvi k interrupciám sa vyhranil v roku 1588, keď pápež Sixtus V. svojou Immensa Aeterni Dei odsúdil umelé prerušenie tehotenstva v každej fáze. V roku 1591 však pápež Gregor XIV. opätovne potvrdil rozlišovanie medzi zabitím oduševneného a neoduševneného plodu. V praxi sa používala hranica beztrestnosti potratu ako čas, keď žena začínala cítiť pohyby plodu, teda asi v polovici tehotenstva. V roku 1869 pápež Pius IX. definitívne zakázal interrupcie tým, že stanovil čas oduševnenia (animácie) plodu pri počatí.[19] Sv. Ján Pavol II. potvril tento postoj ako pevný.
Islam
Islam – Islamské učenie nie je jednotné v otázke, čo možno považovať za začiatok ľudského života. Podľa stredovekého učenca Al-Ghazalího sa život začína momentom počatia, no plod možno považovať za človeka až po 120 dňoch od momentu počatia – vtedy do tela matky vchádza anjel a vdychuje mu život. Dovtedy plod nemá dušu, takže hierarchicky je na úrovni zvieraťa. Interrupcia do 120 dní sa teda tradične tolerovala, ak bol na ňu „dobrý dôvod“. Interrupcie bez závažnej príčiny v moslimskom svete nie sú prípustné.[20]
Judaizmus
V židovskom náboženstve sa prelínajú u jednotlivcov názory pro-life a pro-choice. Takisto existujú aj židovské organizácie oboch názorových smerov.[21] Vo všeobecnosti ortodoxní Židia odmietajú interrupcie, kým liberálni majú skôr benevolentný názor. Tradícia však pripúšťa interrupcie zo zdravotných dôvodov do 40 dní od momentu počatia. Judaizmus nepovažuje ľudský plod za úplnú ľudskú bytosť. V Mišne, prvom písomnom zázname Tóry, sa dokonca doslovne píše, že ak je život matky tehotenstvom ohrozený, plod musí byť usmrtený. Môže sa tak stať až do chvíle, keď je „väčšina plodu rozoznateľná“. Toto obdobie však nie je jednoznačne stanovené.[20]
zdroj wikipedia
"Keď má žena právo zabiť dieťa pod svojim srdcom, potom všetky vojny sú povolené" sv. Matka Tereza
CLAILA
Otázka „kedy je plod v tele matky oduševnený“ (teda kedy doň Boh vkladá dušu) patrí medzi najdiskutovanejšie témy v dejinách kresťanskej teológie. Rôzni pápeži, cirkevní otcovia a svätci mali na túto otázku odlišné názory – najmä preto, že sa menilo chápanie biológie, filozofie a teológie duše.
Tu je prehľad hlavných postojov:
1. Raní cirkevní otcovia (1.–5. storočie)
Tertulián († okolo 220) – zastával názor, že duša vzniká spolu s telom („traducianizmus“), teda od okamihu počatia . Tvrdil, že duša sa „prenáša“ od rodičov.
Origenes († okolo 254) – veril, že duše existovali predtým , než vstúpili do tela, čo Cirkev neskôr odmietla ako neistotu
Svätý Augustín († 430) – nebol istý presným momentom oduševnenia. Prikláňal sa k Aristotelovej predstave, že duša vstupuje do tela až po určitom čase vývinu (tzv. „oneskorené oduševnenie“), ale zároveň zdôrazňoval, že potrat je hriech v každom štádiu, lebo ide o úmyselné zabitie budúceho človeka.
2. Stredovekí teológovia (6.–15. storočie)
Svätý Tomáš Akvinský († 1274) – nadviazal na Aristotela. Tvrdil, že:
najprv má plod „vegetatívnu dušu“ (ako rastlina),
potom „zmyslovú dušu“ (ako zviera),
a až neskôr, keď je telo pripravené, Boh vkladá „rozumnú dušu“ (ľudskú).
Tento proces sa podľa neho deje po 40 dňoch u mužských plodov a po 80 dňoch u ženských (v s vtedajšou antickou biológiou).
Akvinský preto hovoril o postupnom oduševnení emrya.
Svätý Albert Veľký a Duns Scotus – diskutovali o tom, či Boh môže vložiť dušu hneď pri počatí , ale väčšina scholastikov súhlasila s Akvinským.
3. Pápežské a cirkevné postoje (16.–20. storočie)
Pápež Sixtus V. (1588) – vo svojej bule Effraenatam vyhlásil, že každý potrat je vraždou , bez ohľadu na štádium plodu.
Pápež Gregor XIV. (1591) – zmiernil tento prístup a vrátil sa k rozlíšeniu medzi „neoduševneným“ a „oduševneným“ plodom podľa Aristotela.
Pápež Pius IX. (1869) – v kánonickom práve zrušil toto rozlíšenie a stanovil, že duša je prítomná od počatia . Odvtedy sa tento názor stal oficiálnym učením Katolíckej cirkvi .
4. Moderné učenie Cirkvi
Katechizmus Katolíckej cirkvi (1992) hovorí, že ľudský život treba chrániť od okamihu počatia , pretože od tohto momentu existuje ľudská osoba s dôstojnosťou .
Presný okamih „vliatia duše“ však Cirkev neoznačuje ako dogmu – ide o teologickú domnienku , nie je definované učenie viery.
Prakticky však Cirkev zastáva postoj, že duša je prítomná od počatia .
Zhrnutie názorov
Obdobie / Osoba Názor na oduševnenie plodu Postoj k portrétu
Tertulián Od začiatku Ťažký hriech
Augustín Po určitom čase (oneskorené oduševnenie) Vždy hriech
Tomáš Akvinský Postupné oduševnenie (40/80 dní) Vždy hriech
Sixtus V. Od začiatku Vždy vražda
Gregor XIV. Po určitej dobe Rozlíšenie podľa štadióna
Pius IX. Od začiatku Absolútna ochrana života
Moderná cirkev Od začiatku (prakticky) Absolútna ochrana života
Chceš, aby som ti k tomu pripravila aj stručný prehľad vývoja učenia Cirkvi o potrate (napr. ako sa menilo v kánonickom práve a teológii)?
Tu je stručný prehľad vývoja učenia Katolíckej cirkvi o potrate – od raného kresťanstva až po súčasnosť:
1. Rané kresťanstvo (1.–5. storočie)
Didaché (1. storočie) – jeden z najstarších kresťanských spisov, hovorí jasne:
"Nezabiješ dieťa potratom ani ho neusmrtíš po narodení."
➜ už prvé kresťanské komunity považovali potraty za ťažký hriech .
Tertulián († okolo 220) – tvrdil, že potrat je vražda , pretože duša vzniká spolu s telom.
Svätý Augustín († 430) – hoci prijal Aristotelovu predstavu o oneskorenom oduševnení , potrat označil za ťažký hriech proti Božiemu poriadku života , aj keď plod ešte nemá dušu.
2. Stredovek (6.–15. storočie)
sv.Tomáš Akvinský († 1274) – zastával postupné oduševnenie (vegetatívna, zmyslová, rozumová duša), ale každý potrat považoval za ťažký hriech, pretože bráni zrodeniu človeka, ktorý Boh zamýšľa.
V kánonickom práve (napr. Decretum Gratiani , 12. storočie) sa rozlišovalo medzi:
„neoduševneným“ plodom (potrat = menší hriech),
„oduševneným“ plodom (potrat = vražda).
Toto rozlíšenie vychádzalo z Aristotelovej etiky a biológie, nie z dogmy.
3. Reformačné obdobie a novovek (16.–18. storočie)
Pápež Sixtus V. (1588) – bula Effraenatam :
➜ všetky potraty sú vraždou a sú postihnuté exkomunikáciou .
Pápež Gregor XIV. (1591) – zmiernil Sixtusov prístup a vrátil sa k rozlíšeniu podľa oduševnenia.
17.–18. storočie – teológovia diskutovali, kedy presne vzniká duša, ale Cirkev sa čoraz viac prikláňala k maximálnej ochrane života od počatia.
4. 19. storočie – zmena kánonického práva
Pápež Pius IX. (1869) – v novom Kódexe kánonického práva zrušil rozlíšenie medzi duševným a neoduševneným plodom.
➜ Odvtedy je každý potrat považovaný za ťažký hriech a exkomunikáciu .
Tento krok vychádzal aj z hlbšieho poznania embryológie – lebo ľudský život a jeho biologické štádiá vývoja ľudstvu neboli na 100 % objasnené
5. 20. – 21. storočie: Moderné učenie
Pápež Pius XII. (1951) – zdôraznil, že život je posvätný od počatia a nikto nemá právo ho úmyselne zničiť.
Druhý vatikánsky koncil (1965) – dokument Gaudium et spes hovorí:
„Život treba chrániť predovšetkým starostlivosťou od samého počatia.“
Katechizmus Katolíckej cirkvi (1992) :
„Ľudský život treba absolútne rešpektovať a chrániť od okamihu počatia.“
„Priamy potrat je ťažko nemorálny čin.“
Pápež František (2018) – potvrdil, že potrat je ako „najať si vraha na odstránenie problému“, ale zároveň vyzval ku milosrdenstvu voči ženám, ktoré potraty podstúpili.
Či bral Pope Francis tzv. interupciu aj vážne, keď dovolil dávať sv. eucharistiu propotratovým politikom + požehnal vakcínu s bunkovými líniami potratených detí + absolútne nezodpovedne menoval do vysokých cirkevných pozícií prelátov s liberálnym postojom pro choice + úplne zignoroval zákaz prijímať takto "stigmatizované vakcíny" + bezohľadne tak zbombardoval stáročné snahy predchodcov aj nadšenie všetkých pro life + odišiel mávajúc z invalidného vozíka a usmievajúc sa na kresťanské stádo vo veľmi pohoršlivom a nekajúcom stave aj s touto etickou a vieroučnou diabolskou dezorientáciou+ niektorí otitulovaní spirituálni opilci medzi nami ho s ešte väčším úsmevom vyhlasujú za príkladného a svätého. "amentma je už tu"