999 Ivanhoe

Kam idú milióny duší nenarodených detí? Kedy je embryo v matke oduševnené duchom?

Na RKC teologických fakultách sa stáročia vyučovalo, že idú do "limbus puerorum" do akéhosi stavu prirodzenej blaženosti, na okraj nebies, kde vraj neuvidia Tvár Božiu. Pápež Benedikt XVI sa vyslovil, že pochybuje o tejto stáročnej teórii. Sv. Ján Pavol II. chcel o tomto fenoméne urobiť teologickú konferenciu. Ktovie prečo ju nezrealizoval.
Ezoterici tvrdia. že sa jednoznačne musia narodiť znova v ľudskom tele. Inak by bolo absurdné posudzovať ich život.
Ak by išli rovno do nebies ako duše mučeníkov, čo by nebolo proti logickému uvažovaniu, nebol by antikresťanským a zvráteným výkladom doporučovanie potratu, že je vlastne pre dušu "dobrom"?
Ako zaujímavosť uvádzam postoj pápežov, ktorý nebol v histórii jednoznačný a jasný, že v ktorom čase sa v embryu ocitne duša, presnejšie - duch. Aby sme mali o.i. pochopenie pre rôzne ľudské názory


Scholastici: zrod limba

Korene sú u Augustína, ktorý sa nad týmto fenoménom začal intelektuálne zamýšľať.

Samotná myšlienka „limbus puerorum“ sa rozvinula až v stredoveku, najmä u scholastikov:

sv.Tomáš Akvinský (13. storočie) – najvplyvnejší formulátor
učil, že nepokrstené deti nemajú nadprirodzenú blaženosť (nevidia Boha),
ale majú prirodzenú blaženosť bez utrpenia.
Peter Lombardský a ďalší scholastici pomohli túto predstavu systematizovať.

👉 Práve v tomto období vzniká názov „limbus“ („okraj“), čiže stav na okraji neba.

Dôležité: nikdy to nebola oficiálna dogma
Katolícka cirkev nikdy záväzne nedefinovala limbus puerorum ako dogmu.
Bola to teologická hypotéza, dlho vyučovaná na školách, lebo sa zdala logicky konzistentná.
Moderný vývoj
Benedikt XVI. (ešte ako teológ Joseph Ratzinger) vyjadril pochybnosti o tejto teórii.
V roku 2007 Medzinárodná teologická komisia publikovala dokument, ktorý hovorí, že existujú vážne dôvody dúfať v spásu nepokrstených detí, bez potreby limba.


sv Augustín : Kresťanský boj

Kresťanstvo
Takmer všetky kresťanské cirkvi interrupcie odmietajú, i keď sa vyskytujú výnimky a najmä v Spojených štátoch existujú aj pro-choice organizácie najmä v presbyteriánskej cirkvi.

Prístup cirkvi, ktorý spoluformoval prístup spoločnosti k interrupciám, sa sprísnil najmä v posledných storočiach, no hriechom a zakázanou bola vždy, s rozvojom ľudského poznania života pred narodením sa len menili tresty.[16] Zákaz interrupcií je bez ďalšieho stanovený napr. v Didaché[17] či apokryfnom listu Barnabáša. Cirkevný učiteľ svätý Augustín (4. storočie) tvrdil, že duša nemôže prebývať v tele bez pocitov a pápež Inocent III. ešte na začiatku 13. storočia stanovil hranicu beztrestnosti potratov na čas pred pohybom plodu (17. – 20. týždeň).

sv. Tomáš Akvinský (13. storočie) zastával teóriu oduševnenia – animácie plodu, podľa ktorej duša vstupovala do mužského plodu v štyridsiatom, a do ženského v osemdesiatom dni života. Tento názor tzv. hylemorfizmus je rozšírený v časti populácie i dnes a hovorí, že ľudská duša (podľa tohto názoru v podstate intelektová) môže existovať len v tele, vybavenom orgánmi na duchovné aktivity človeka. Akvinský vychádzal ale z Aristotelovo presvedčenia, že plod nemôže mať svoje vlastné záujmy skôr ako má duševný život.[18] Až od doby animácie sa teda plod považoval za človeka a prerušenie tehotenstva do doby oduševnenia bolo všeobecne akceptované v rovine tabuizovanej témy.

Postoj cirkvi k interrupciám sa vyhranil v roku 1588, keď pápež Sixtus V. svojou Immensa Aeterni Dei odsúdil umelé prerušenie tehotenstva v každej fáze. V roku 1591 však pápež Gregor XIV. opätovne potvrdil rozlišovanie medzi zabitím oduševneného a neoduševneného plodu. V praxi sa používala hranica beztrestnosti potratu ako čas, keď žena začínala cítiť pohyby plodu, teda asi v polovici tehotenstva. V roku 1869 pápež Pius IX. definitívne zakázal interrupcie tým, že stanovil čas oduševnenia (animácie) plodu pri počatí.[19] Sv. Ján Pavol II. potvril tento postoj ako pevný.

Islam
Islam – Islamské učenie nie je jednotné v otázke, čo možno považovať za začiatok ľudského života. Podľa stredovekého učenca Al-Ghazalího sa život začína momentom počatia, no plod možno považovať za človeka až po 120 dňoch od momentu počatia – vtedy do tela matky vchádza anjel a vdychuje mu život. Dovtedy plod nemá dušu, takže hierarchicky je na úrovni zvieraťa. Interrupcia do 120 dní sa teda tradične tolerovala, ak bol na ňu „dobrý dôvod“. Interrupcie bez závažnej príčiny v moslimskom svete nie sú prípustné.[20]

Judaizmus
V židovskom náboženstve sa prelínajú u jednotlivcov názory pro-life a pro-choice. Takisto existujú aj židovské organizácie oboch názorových smerov.[21] Vo všeobecnosti ortodoxní Židia odmietajú interrupcie, kým liberálni majú skôr benevolentný názor. Tradícia však pripúšťa interrupcie zo zdravotných dôvodov do 40 dní od momentu počatia. Judaizmus nepovažuje ľudský plod za úplnú ľudskú bytosť. V Mišne, prvom písomnom zázname Tóry, sa dokonca doslovne píše, že ak je život matky tehotenstvom ohrozený, plod musí byť usmrtený. Môže sa tak stať až do chvíle, keď je „väčšina plodu rozoznateľná“. Toto obdobie však nie je jednoznačne stanovené.[20]

zdroj wikipedia

"Keď má žena právo zabiť dieťa pod svojim srdcom, potom všetky vojny sú povolené" sv. Matka Tereza

CLAILA
Otázka „kedy je plod v tele matky oduševnený“ (teda kedy doň Boh vkladá dušu) patrí medzi najdiskutovanejšie témy v dejinách kresťanskej teológie. Rôzni pápeži, cirkevní otcovia a svätci mali na túto otázku odlišné názory – najmä preto, že sa menilo chápanie biológie, filozofie a teológie duše.

Tu je prehľad hlavných postojov:

🕊 1. Raní cirkevní otcovia (1.–5. storočie)
Tertulián († okolo 220) – zastával názor, že duša vzniká spolu s telom („traducianizmus“), teda od okamihu počatia . Tvrdil, že duša sa „prenáša“ od rodičov.
Origenes († okolo 254) – veril, že duše existovali predtým , než vstúpili do tela, čo Cirkev neskôr odmietla ako neistotu
Svätý Augustín († 430) – nebol istý presným momentom oduševnenia. Prikláňal sa k Aristotelovej predstave, že duša vstupuje do tela až po určitom čase vývinu (tzv. „oneskorené oduševnenie“), ale zároveň zdôrazňoval, že potrat je hriech v každom štádiu, lebo ide o úmyselné zabitie budúceho človeka.
📜 2. Stredovekí teológovia (6.–15. storočie)
Svätý Tomáš Akvinský († 1274) – nadviazal na Aristotela. Tvrdil, že:

najprv má plod „vegetatívnu dušu“ (ako rastlina),
potom „zmyslovú dušu“ (ako zviera),
a až neskôr, keď je telo pripravené, Boh vkladá „rozumnú dušu“ (ľudskú).
Tento proces sa podľa neho deje po 40 dňoch u mužských plodov a po 80 dňoch u ženských (v s vtedajšou antickou biológiou).
Akvinský preto hovoril o postupnom oduševnení emrya.
Svätý Albert Veľký a Duns Scotus – diskutovali o tom, či Boh môže vložiť dušu hneď pri počatí , ale väčšina scholastikov súhlasila s Akvinským.

3. Pápežské a cirkevné postoje (16.–20. storočie)
Pápež Sixtus V. (1588) – vo svojej bule Effraenatam vyhlásil, že každý potrat je vraždou , bez ohľadu na štádium plodu.
Pápež Gregor XIV. (1591) – zmiernil tento prístup a vrátil sa k rozlíšeniu medzi „neoduševneným“ a „oduševneným“ plodom podľa Aristotela.
Pápež Pius IX. (1869) – v kánonickom práve zrušil toto rozlíšenie a stanovil, že duša je prítomná od počatia . Odvtedy sa tento názor stal oficiálnym učením Katolíckej cirkvi .
✝️ 4. Moderné učenie Cirkvi
Katechizmus Katolíckej cirkvi (1992) hovorí, že ľudský život treba chrániť od okamihu počatia , pretože od tohto momentu existuje ľudská osoba s dôstojnosťou .
Presný okamih „vliatia duše“ však Cirkev neoznačuje ako dogmu – ide o teologickú domnienku , nie je definované učenie viery.
Prakticky však Cirkev zastáva postoj, že duša je prítomná od počatia .
🔍 Zhrnutie názorov
Obdobie / Osoba Názor na oduševnenie plodu Postoj k portrétu
Tertulián Od začiatku Ťažký hriech
Augustín Po určitom čase (oneskorené oduševnenie) Vždy hriech
Tomáš Akvinský Postupné oduševnenie (40/80 dní) Vždy hriech
Sixtus V. Od začiatku Vždy vražda
Gregor XIV. Po určitej dobe Rozlíšenie podľa štadióna
Pius IX. Od začiatku Absolútna ochrana života
Moderná cirkev Od začiatku (prakticky) Absolútna ochrana života
Chceš, aby som ti k tomu pripravila aj stručný prehľad vývoja učenia Cirkvi o potrate (napr. ako sa menilo v kánonickom práve a teológii)?

Tu je stručný prehľad vývoja učenia Katolíckej cirkvi o potrate – od raného kresťanstva až po súčasnosť:

🕊️ 1. Rané kresťanstvo (1.–5. storočie)
Didaché (1. storočie) – jeden z najstarších kresťanských spisov, hovorí jasne:

"Nezabiješ dieťa potratom ani ho neusmrtíš po narodení."
➜ už prvé kresťanské komunity považovali potraty za ťažký hriech .

Tertulián († okolo 220) – tvrdil, že potrat je vražda , pretože duša vzniká spolu s telom.

Svätý Augustín († 430) – hoci prijal Aristotelovu predstavu o oneskorenom oduševnení , potrat označil za ťažký hriech proti Božiemu poriadku života , aj keď plod ešte nemá dušu.

🕯️ 2. Stredovek (6.–15. storočie)
sv.Tomáš Akvinský († 1274) – zastával postupné oduševnenie (vegetatívna, zmyslová, rozumová duša), ale každý potrat považoval za ťažký hriech, pretože bráni zrodeniu človeka, ktorý Boh zamýšľa.

V kánonickom práve (napr. Decretum Gratiani , 12. storočie) sa rozlišovalo medzi:

„neoduševneným“ plodom (potrat = menší hriech),
„oduševneným“ plodom (potrat = vražda).
Toto rozlíšenie vychádzalo z Aristotelovej etiky a biológie, nie z dogmy.

⚖️ 3. Reformačné obdobie a novovek (16.–18. storočie)
Pápež Sixtus V. (1588) – bula Effraenatam :
➜ všetky potraty sú vraždou a sú postihnuté exkomunikáciou .

Pápež Gregor XIV. (1591) – zmiernil Sixtusov prístup a vrátil sa k rozlíšeniu podľa oduševnenia.

17.–18. storočie – teológovia diskutovali, kedy presne vzniká duša, ale Cirkev sa čoraz viac prikláňala k maximálnej ochrane života od počatia.

✝️ 4. 19. storočie – zmena kánonického práva
Pápež Pius IX. (1869) – v novom Kódexe kánonického práva zrušil rozlíšenie medzi duševným a neoduševneným plodom.
➜ Odvtedy je každý potrat považovaný za ťažký hriech a exkomunikáciu .

Tento krok vychádzal aj z hlbšieho poznania embryológie – lebo ľudský život a jeho biologické štádiá vývoja ľudstvu neboli na 100 % objasnené

📜 5. 20. – 21. storočie: Moderné učenie
Pápež Pius XII. (1951) – zdôraznil, že život je posvätný od počatia a nikto nemá právo ho úmyselne zničiť.

Druhý vatikánsky koncil (1965) – dokument Gaudium et spes hovorí:

„Život treba chrániť predovšetkým starostlivosťou od samého počatia.“

Katechizmus Katolíckej cirkvi (1992) :

„Ľudský život treba absolútne rešpektovať a chrániť od okamihu počatia.“
„Priamy potrat je ťažko nemorálny čin.“

Pápež František (2018) – potvrdil, že potrat je ako „najať si vraha na odstránenie problému“, ale zároveň vyzval ku milosrdenstvu voči ženám, ktoré potraty podstúpili.

🧭 Či bral Pope Francis tzv. interupciu aj vážne, keď dovolil dávať sv. eucharistiu propotratovým politikom + požehnal vakcínu s bunkovými líniami potratených detí + absolútne nezodpovedne menoval do vysokých cirkevných pozícií prelátov s liberálnym postojom pro choice + úplne zignoroval zákaz prijímať takto "stigmatizované vakcíny" + bezohľadne tak zbombardoval stáročné snahy predchodcov aj nadšenie všetkých pro life + odišiel mávajúc z invalidného vozíka a usmievajúc sa na kresťanské stádo vo veľmi pohoršlivom a nekajúcom stave aj s touto etickou a vieroučnou diabolskou dezorientáciou+ niektorí otitulovaní spirituálni opilci medzi nami ho s ešte väčším úsmevom vyhlasujú za príkladného a svätého. "amentma je už tu"
91 tis.
Laco Bajzo

A "svätý " Ján Pavol II youtube.com/watch?v=D_92CKHFS78
Výplodmi maranov môže argumentovať len bludár z neviestky.

Laco Bajzo

youtube.com/watch?v=96eTna5Un38&t=2s

Jozef Christian

@Johan Vratko
je veľa správ a vízií,, o LIMBE,,,miesta utrpenia detí
🤔
zaujimave, prave naopak, tie duše nenarodených netrpia fyzicky v "Limbe", len nemôžu ešte vidieť Ježiša, lebo nie su pokrstene a do konca sveta - kedy už budu hladieť Bohu z tvrare do tvare je ešte daleko.

Johan Vratko

viem,že ma nemusíš ale detí sa krstia,,,,,Boh ako ukazal na príklade Maroška ich berie do neba,,,,to že to je Pravda potvrdili práve rodičia Maroška,,tento príbeh je priamo zo života,,,,Príbeh tohto chlapca som tu uverejnil,,,,,niektorí plakali,niektorí sa vysmievali,,,,,ľudia sú rôzní

fiat33

@Jozef Christian Limbus spomína aj Mária z Agredy a myslím že aj Mária Simma. presne ako opisuješ. Anjeli ich učia o Bohu, nakoľko sme všetci zrodení s dedičným hriechom a nemôžu nazerať na Boha..

Jozef Christian

@Johan Vratko
ja som rád, že sa zaujimaš o nenarodených a nepokrstených. Ved mnoho ludí sa nezaujima a nezaujima ich ani či su spasené, pretože medzi veriaci su 2 extremisticke skupiny:
1. Prisni Tradicionalisti, ktorí všetky nenarodene-nepokrstene deti zavrhuju do Pekla, aj ked tvrdia, že to je len okraj "Limus" Pekla. Jednoducho povedané: neveria, že su v Nebi ani v Očistci, či v Raji, lebo su nepokrstene. Tak striktne sa držia tej formulky: "ku spase je potrebny krst", že im nedavaju žiadnu možnosť ku spaseniu.
2. Na druhej strane su New Age liberali, ktorí naopak všetky nenarodene-nepokrstene "hadžu do jedneho vreca" so spasenými
🤔
lenže Pravda je uprostred a to na uzkej Ceste Ježiša Krista, ktoá je medzi týmito extremami a to, že niektore duše nepokrstených-nenarodených su v Pekla a niektoré v Nebi alebo ešte v Raji, ktoré niektorí nazývajú Limbus (okraj Neba)
🤗
aby ludia pochopili prečo niektoré su v Pekle a iné v Raji, musia spoznať Ducha týchto duší resp. spoznať Pravdu Ducha Sväteho o týchto stavoch a preto som reagoval ku članku, že dôležitejší su duchovia a nie duše nepokrstených.
😇
To je ako s rozlišovaním Ducha Sväteho od Otca z Nebies.
Obidve časti Boha maju spoločné to, že ich nevidime (na rozdiel od Syna-ježiša, ktorého fyzicky niekedy ludia vidia vo zjaveniach alebo ako Ho videli počas Jeho života na zemi) ale rozdiel medzi Duchom a Otcom je v tom, že Duch Svätý pôsobí viac zretelnejšie, kdežto o Otcovi sa toho veľa nevie.
....ale aby som bol presnejší:
Duch Svätý uzdravuje, posilňuje, kriesi mrtvych, ...ked vidime tieto charizmy, dary, viditelne zazraky, tak ich pripisujeme právom Duchu Svätemu, ale ked sa rozpávame s Bohom, tak skôr s Otcom alebo Synom, pretože potrebujeme mať dobrý vzťah s Bohom ako potrebujeme mať dobrý vzťah s pozemským otcom, ale aj s priatelmi a Ježiša potrebujeme vnímať ako najlepšieho Priatela.
🙏
a teraz porovnajme Ducha Sväteho k duchu človeka.
Vieme, že každý človek má okrem duše a tela aj ducha.
Zvlašť u nenarodených musíme pripustiť a vnimať ich ducha, pretože duša a telo ešte nie su vyvinuté natolľko, aby sme ich dokazali vnimať, vidieť a hlavne im porozumieť. Kdežto ak sa zamerame predovšetkým na ducha toho človiečika, tak hladame to , čo na anjeloch. Nie nadarmo sa nenarodeným pripisuju atributy anjelov. Už len rozlišiť, či su to anjeli Neba alebo Pekla.
Na to však odpoved je bud vo zjaveniach, že to niekomu zjaví Boha alebo sa k tomu dopatrame postupne logickým uvažovaním, ktoré "bolí" ale stojí to za to.
Tak ako anjeli maju rozum a vôľu, tak aj ludia maju ducha s rozumom a vôľou.
Problem nie je ani tak v tom, či maju... ale skôr ako ich používaju, pretože tak ako v živote každý človek tieto 2 atributy používa fyzicky rôzne, rovnako aj aj duchovne.
Fyzicky človek používa rozum poznávaním, rozlišovaním a vôľu pri rozhodovaní sa pre dobro alebo zlo, mysliac si, že to robí sám od seba a bez tela by to nedokazal. Avšak pravda je iná... to duch rozhoduje a telo si len používa.
Z toho dôvodu môžeme povedať, že duch človeka už pred počatím tela dokaže myslieť a rozhodovať sa ako anjeli, avšak s tým rozdielom, že ludia prichadzaju žiť na zem do nedokonaleho tela, kdežto anjeli prichadzaju len na určitý čas a aj to maju dokonale telo, ktoré sa môže meniť.
Podstatne však teraz je to, čo nás s anjelmi spája a to je duch, ktorý sa ešte pred príchodom na Zem - do tela rozhodol ako žiť na zemi.
Anjeli sa rozhodli, že budu žiť v Nebi
Padlí anjeli s arozhodli, že budu žiť v Pekle
ale duchovia, ktorí sa rozhodli že budu žiť na zemi, aj ked niektorí len kratko (ako títo nenarodení) predsa však sa rozhodli s plným vedomím a slobodným rozhodnutím. To je zaklad poznania pre pochopenie, prečo nie je správne hovoriť, že "my sme sa na tento svet nepýtali"
😱
To je typická fraška ludí, ktorí nechcu zobrať zodpovednosť na seba ale hlavne nechcu pripustiť, že aj dedičný hriech dostali vlastným pričinenim, vlastným rozhodnutím, že s tým suhlasili ešte skôr ako prišli na tuto Zem - do svojho tela.
Boh stvoril na počiatku všetky duchovne bytosti a až potom začal tvoriť hmotný svet, čiže aj ludí, lenže duchovia ľudí boli ešte skôr ako hriech vnikol do sveta - ešte skôr ako padlí anjeli sa rozhodli zhrešiť.
Ináč povedané: VŠETKY bytosti, ktoré maju Ducha a nesprmtelnu Dušu boli od počiatku sveta, aby skôr ako začal Boh tvoriť svet hmotný, najprv im dal spoznať svoje plány s nimi a potom im dal na výber:
Bud budete žiť podla mojich planov a za odmenu budete žiť večne so Mnou, alebo nebudete žiť podla mojich planov a za trest nebudete žiť so Mnou vo večnosti.
Svätí anjli sa rozhodli žiť s Bohom ale už hned a navždy, kdežto padli anjeli sa rozhodli isť do Pekla hned. Ludia, ako ich poznáme, to su tí duchovia, ktorí sa rozhodli ešte ísť najprv na Zem v tele, ale aj oni sa už vtedy rozhodli ako budu žiť bud s Bohom pre večnu blažensoť alebo bez Boha pre večne zatratenie.
😲
a tu je teraz odpoved na to, prečo niektorí nenarodení ale už počatí, avšak nepokrstení su bud v Raji alebo v Pekle:
Tí, ktorí sa už na počiatku stvorenia duichov rozhodli že budu bez Boha v Pekle, tak oni sa síce počali ale po smrti išli do Pekla.
Tí, ktorí sa už na počiatku stvorenia duchov rozhodli že budu žiť s Bohom vo večnosti, tak tí sa počali, ale kedže neboli pokrstení - podmienka pre vstup do Neba (nazerania na Boha), tak po smrti išli najprv do Raja (to je to "Limbo" -okraj Neba - 1.stupen Neba), kde síce netrpia fyzicky ako iné duše v Očistci, ale ani nenazeraju do tváre Boha, pokial sa niekto za nich nepomodli dostatočne.
Preto sa máme modliť za nenarodených-nepokrstených, lebo maju nadej že po našej obete pôjdu z Raja do Neba.
Dokument Cirkvi preto hovorí len o nádeji pre nepokrstených, pretože počita s tým, že nie všetky duše nenarodených pôjde do Neba. Počíta s tým, že niektoré duše pôjdu do Pekla, aj ked sa za nich budu ludia modliť.
Dokument nevysvetluje prečo... ale kto počita s duchom človeka, že sa o svojom osude rozhodol už na počiatku svorenia duchovneho sveta, tak vie, že pokial žije v nedokonalom tele, ťažko zistí ako sa rozhodol pred počatím o svojom osude.
Je to ako s datumom konca sveta. Boh ho pozna ale nepovie.
Ludia ho môžu spoznať, ale Boh to da poznať len tým, u ktorých vie, že im to nebude braniť k spaseniu. Keby to dal poznať všetkým ludom, tak by väčšina žila hýrivým spôsobom života a bolo by tu neznesitelné, čo Boh nechce.
Našou ulohou je spoznávať Božie tajomstva ako aj tie ludské o svojom bytí, ale musí sa to robiť podla Božieho planu, aby sme postupne a bez prekažok ku spaseniu neprišli o podstatnejšie záujmy.

fiat33

dakujem za príspevok dáva to logiku. čítala som že človek pred svojim príchodom na svet poznal Boha ale Boh nám dal zabudnúť aby sme sa sami na základe svojej slobodnej vôle rozhodli ho uctievať a tým potupiť satana.

Johan Vratko

je veľa správ a vízií,, o LIMBE,,,miesta utrpenia detí,,,sú aj konkretne príbehy,zdokumentované,,detí sa KRSTIA v domoch sv Charbela,,ale aj inde i laicky,,,ak by ľudia poznali ich utrpenie,,,,,,,,,,,,,,NIKDY by nebol ani jeden potrat teda vražda

Jozef Christian

Páči sa mi pointa článku, že vykonaný umelý potrat (interupcie) je ťažkým hriechom už od počatia, ale chýba mi tam odkaz na ducha človeka. Totižto často sa spomína duša, ale kedže članok obsahuje málo argumentov pre rozumovu dušu (od počatia), s takýmito argumentami ťažko presvedčime ľudí, že potrat je vraždou už od počatia.
Ved tí, ktorí veria, že vražda je zločinom, až ked sa spácha na rozumnom človekovi - kedy si začína uvedomovať, že je zabijaný a v članku sa hovorí o rozumovej duše až od nejakých týždnov od počatia, tak potom sa ponechava priestor pre podporu interupcie.
Problem je v tom, že ludia aj z oblasti veriacich sa viac zameriavaju na dušu a nie ducha človeka.
Katechizmus učí už dávno, že anjeli su duchovia s rozum a vôľou.
Rovnako aj človek má ducha s rozum a vôľou, pričom sa to ignoruje a radšej sa venuju duši, ktorá nedáva dostatočne argumenty pre život a smrť.
Dokonca dochadza k domnienkam, až dezinpretáciam, či duša bola pri počatí vložená alebo vznikla, čo je dosť podstatný rozdiel. Ak vznikla, tak nikdy predtým nebola, ale ak bola vložená, tak existuje možnosť, že bola ešte pred počatím tela.