Očistec existuje... Je dobré vážne sa zamyslieť nad tým, čo sa stane s našou dušou
3. februára 1944 zomrela stará pani, blízko osemdesiatky. Bola to moja matka. Mohol som sa pozrieť na jej mŕtve telo v kaplnke cintorína pred pohrebom. Ako kňaz som vtedy premýšľal:Ty, žena, pokiaľ môžem súdiť, nikdy si vážne neporušila ani jedno Božie prikázanie!
Nikdy nevynechala ruženec.
Bola láskavá, až stratila oko pri akte výnimočnej dobročinnosti voči chudobnej žene. Bola zjednotená s Božou vôľou, až sa ma pri pohľade na mŕtveho otca doma spýtala: Čo môžem v týchto chvíľach povedať Ježišovi, aby som mu urobila radosť?
Opakuj: Pane, buď vôľa tvoja!
Na smrteľnej posteli prijala posledné sviatosti s veľkou vierou. Niekoľko hodín pred smrťou, keď veľmi trpela, opakovala: Ó Ježišu, chcela by som ťa prosiť, aby si mi zmiernil utrpenie. Ale nechcem odporovať tvojej vôli; nech sa stane tvoja vôľa! Tak zomrela tá žena, ktorá ma priviedla na svet.
Na základe pojmu Božej spravodlivosti, bez ohľadu na chvály známych či samotných kňazov, som zosilnil modlitby za ňu. Veľké množstvo svätých omší, hojná láska a všade, kde som kázal, som veriacich povzbudzoval, aby obetovali prijímania, modlitby a dobré skutky za jej dušu.
Boh dovolil, aby sa mi matka zjavila. Študoval som to a nechal som to preskúmať dobrými teológmi a dospelo sa k záveru: Bolo to skutočné zjavenie!
Moja matka bola mŕtva dva a pol roka. Zrazu sa objavila v izbe v ľudskej podobe. Bola veľmi smutná.
– Nechali ste ma v očistci!...
– Doteraz ste boli v očistci?
– A ešte stále som tam!... Moja duša je obklopená tmou a nemôžem vidieť Svetlo, ktorým je Boh! Som na prahu raja, blízko večnej radosti, a trápim sa túžbou vstúpiť; ale nemôžem! Koľkokrát som si povedala: Keby moje deti poznali moje strašné utrpenie, ach, ako by mi prišli na pomoc!...
– A prečo ste neprišli skôr upozorniť?
– Nebolo to v mojej moci.
– Ešte ste nevideli Pána?
– Hneď po smrti som videla Boha, ale nie v celej jeho sláve.
– Čo môžeme urobiť, aby sme vás hneď vyslobodili?
– Potrebujem len jednu omšu. Boh mi dovolil prísť si ju vypýtať.
– Keď vstúpite do raja, vráťte sa a dajte nám vedieť!
– Ak to Pán dovolí!... Aké Svetlo... aká žiara!... – Takto sa videnie stratilo.
Slávili sa dve omše a po dni sa znovu zjavila, hovoriac: Vstúpila som do raja!
Po tom, čo som opísal, si hovorím: Príkladný kresťanský život, množstvo modlitieb... a dva a pol roka v očistci!... To je niečo iné ako ľudské súdy!
...A my, ktorí sme úbohí hriešnici, koľko času by sme mali stráviť na tom nepeknom mieste? Na to by sme mali myslieť viac, než na zavádzajúce každodenné reči.
Don Giuseppe Tomasselli, exorcista.
(Božia Matka)