Dokument "Mater populi fidelis" de facto popiera vieru v Nepoškvrnené Počatie
Pochválený buď Pán Ježíš Kristus.
Sme v oktáve Nepoškvrneného Počatia Blahoslavenej Panny Márie. „Celá krásna si, Mária, v tebe nijakej škvrny niet“ - týmito slovami Cirkev pravoverných chváli svoju Matku.
Slávime teda dogmu viery, že Matka Božia nebola od samotného svojho počatia dotknutá žiadnou škvrnou dedičného hriechu. Túto dogmu slávnostne vyhlásil pápež Pius IX. 8. 12. 1854, hoci veriaci kresťania vždy verili, že Matka Božia je nepoškvrnená, a deň jej počatia sa slávil na Východe od 6. a na Západe od 9. storočia.
Veď Panenská Matka bola vždy čistá a uchránená od každej poškvrny hriechu. Žiadna škvrna hriechu, žiadne ovocie zločinného hada sa jej nedotklo. Od samotného svojho počatia bola plná milosti, a pretože s touto jedinečnou Božou milosťou vždy v poslušnosti viery spolupracovala, jej zásluhy - v Kristovi jej synovi - nesmierne vynikajú nad zásluhy všetkých svätých. Z tohto dôvodu si ju svätá Cirkev ctí zvláštnou úctou nad všetkých svätých a anjelov, a túto úctu teológovia nazývajú gréckym slovom hyperdulia.
Pred dvoma mesiacmi (4. 11. 2025) pseudopápež Lev Prevost zverejnil zvrátený a zločinný dokument s latinským iba názvom „Mater populi fidelis“ - Matka verného ľudu. Tento dokument nebol ani napísaný ani vydaný v latine, popiera vieru katolíckej Cirkvi a zbavuje Matku Božiu chvály a zásluh, ktorých je hodná.
Dokument „Mater populi fidelis“ o Nepoškvrnenom Počatí hovorí iba v par. 14., pričom dedičný hriech vôbec nemenuje a tento termín v samotnom Prevostovom dokumentu ani nenájdeme. V tomto dokumentu, tak isto ako v celej teológii pokoncilnej cirkvi, sa existencia alebo sila dedičného hriechu v ľudskej prirodzenosti popiera. Z diabolskej pýchy, v ktorej človek nechce vidieť ani svoj hriech ani prvotné porušenie ľudskej prirodzenosti, vznikajú všetky bludy.
V poslednej dobe táto pýcha, popierajúca dedičný hriech, zrodila hlavne blud náboženského synkretizmu. Ak nepočítame s hriechom prítomným v ľudskej prirodzenosti, ľahko prijmeme blud, že vo všetkých nekresťanských náboženstvách môžeme vidieť tzv. prirodzene dobré náboženstvo, ktoré by možno mohlo človeka, neznajúceho plnú pravdu o Bohu, viesť k spasiteľnej viere. Ale v našej dobe, keď evanjelium o spáse v Ježišovi Kristovi bolo už hlásané všetkým národom, nemôže existovať žiadne prirodzene dobré náboženstvo, a všetci predstavitelia nekresťanských náboženstiev vedome odmietajú Ježiša Syna Božieho a odpustenie hriechov v Ňom a tým samým slúžia diablovi.
Niet sa teda čo čudovať, ak Prevost, ktorý je - možno povedať na základe svojho falošného úradu - viazaný mať s týmito všetkými nepriateľmi Krista spoločenstvo, zbavuje Pannu Máriu toho privilégia, podľa ktorého bola uchránená dedičného hriechu. Veď nové post-kresťanské náboženstvo nepočíta s hriechom ani dedičným ani osobným.
Pozrime, čo Prevost so svojimi poskokmi hovorí, aby Nepoškvrnené Počatie Panny Márie zahalil temnou hmlou a tým v podstate poprel.
V paragrafe 14 teda hovorí: „Dogma o Nepoškvrnenom Počatí zdôrazňuje primát a jedinečnosť Krista v diele vykúpenia, lebo učí, že Mária - prvá, ktorá bola vykúpená - bola tiež vykúpená Kristom a pretvorená Duchom, ešte pred akýmkoľvek svojím možným činom. Za týchto zvláštnych podmienok, kedy je prvá vykúpená a prvá pretvorená Duchom svätým, je Mária schopná intenzívnejšie a hlbšie spolupracovať s Kristom a Duchom a stáva sa prototypom, vzorom a príkladom toho, čo Boh chce dosiahnuť v každom človeku, ktorý je vykúpený.“ Toľko Prevost.
Nie je pravda, že dogma o Nepoškvrnenom Počatí bola vyhlásená predovšetkým preto, aby znova potvrdila Krista ako jediného Vykupiteľa. Vieru, že Kristus je jediným Vykupiteľom a Spasiteľom katolícka Cirkev vždy vyznávala a vyznáva. Dogma o Nepoškvrnenom Počatí bola vyhlásená predovšetkým preto, aby Cirkev oficiálnym spôsobom zveľadila chválu a slávu Panny Márie. Na druhom mieste týmto vyhlásením pápež Pius IX. znova postavil veriacim pred oči pravdu o dedičnom hriechu porušujúcom všetkých ľudí.
Ľudská prirodzenosť bola v samotnom svojom koreni porušená jedom hada. Najsvätejšia Panna však bola tohto porušenia uchránená a keďže bola vždy poslušná milosti Božej, dosiahla väčších zásluh a slávy, než všetci ostatní svätí. Ako hovorí sv. Ludvík Grignion: všetky naše skutky, aj tie dobré ba najlepšie, sú porušené našou pýchou a sebaláskou. Ale Blahoslavená Panna, ktorá bola od tohto porušenia v samotnom okamihu svojho počatia uchránená, jediným úkonom viery, jedinou strelnou modlitbou, ba jediným stehom svojej ihly získala väčšie zásluhy ako svätí mučeníci tým najťažším mučením.
Mária je plná milosti a lásky Božej, a väčšia láska má väčšie zásluhy. Z tohto dôvodu sa nikto z nás, nikto zo všetkých svätých nemôže s Matkou Božou porovnávať. Môžeme ju iba chváliť a velebiť a týmito chválami pre seba nájsť akúsi čiastku jej milosti. Lebo všetka milosť, ktorá je ľudskému rodu Bohom daná, je daná skrze Máriu a žiadny pravoverný katolík by nemal odmietať jej čestný titul „Prostrednica všetkých milostí.“
Urob ma hodným ťa chváliť, Panna nado všetkých slávna.
Amen.
Documentum "Mater populi fidelis" fidem de Immaculata Conceptione de facto negat:
Laudetur Jesus Christus.
In octava sumus Immaculatae Conceptiōnis Beatae Mariae Virginis. “Tota pulcra Maria es, et nulla macula in tē” - hīs verbīs Ecclesia vere credentium Mātrem suam laudat.
Celebrāmus ergo dogma fideī, quod Māter Deī ab ipsa conceptione suā nullā maculā peccātī originālis tacta est. Dogma hoc papa Pius IX. (nōnus) diē octō mensis decembrī annō millēsimō octingentēsimō quīnquāgēsimō quartō (1854) solemne declarāvit, quamquam Mātrem Deī immaculātam esse christiānī fidēlēs semper credēbant. Dies conceptiōnis eius in Oriente ā saeculō sextō et in Occidente ā nōnō celebrābātur.
Nam Virgo Māter semper pūra erat et ab omnī maculā peccatī servāta. Nūlla macula peccatī, nullī fructūs serpentis maleficī eam tetigērunt. Ab ipsā conceptiōne suā plēna gratiae erat, et quia cum hāc excelente gratiā Deī semper in oboedientiā fideī cooperābātur, mērita eius - in Christo Filiō suō accepta - ab omnium sanctōrum meritīs excelente eminent. Quā dē causā Ecclesia Sancta peculiārī reverentiā eam colit super omnēs sanctōs angelōsque, quam reverentiam verbō Greacō “hyperduliam” theologī nominant.
Duōs mensēs ante (4. 11. 2025) pseudopontifex Leo Prevost documentum pravum et scelerātum nomine tantum Latinō Māter populī fidēlis declarāvit. Quod documentum - sermōne Latīnō nōn scriptum neque declarātum - fīdem Ecclesiae Catholicae negat et Mātrem Deī laude et mēritīs, quibus digna est, privat.
Documentum “Māter populī fidēlis” dē Conceptiōne Immaculātā tantum in paragrafō decimō quartō loquitur, nūllam faciens mentiōnem de peccātō originālī, quam vocem in ipsō Prevostī documentō nūllō modō invenīre possumus. In hōc documentō, ut in omnī theologiā ecclesiae post-conciliaris, existentia aut vis peccātī originālis in natūrā humānā dē factō refellitur. Ex superbiā diabolicā, quā homō peccātum suum neque natūrae humānae corruptiōnem originālem vidēre nolet, errorēs omnēs oriuntur.
Temporibus novissimīs haec superbia, peccatum originālem ignorāns, praesertim errorem syncretismī religionālis gignit. Sī cum pecātō in natūrā humānā nōn ratiocinēmur, facile accipiēmus errōrem in omnibus religiōnibus nōn-christiānīs ita dictam religiōnem natūrāliter bonam vidēre possumus, quae religiō naturālis fortasse hominem, plēnam veritatem de Deō nescientem, ad fīdem salvandam ducere posit. Sed nostrīs temporibus, cum Evangelium salūtis in Jesū Christō omnibus gentibus iam praedicātum esset, nūlla natūrāliter bona religiō existere potest, et omnēs ducēs religiōnum nōn-christiānārum Jesum Filium Deī et remissiōnem peccatōrum in Eō consciente negant, quō factō diabolō serviunt.
Nīmirum ergo sī Prevost, quī cum illīs omnīs Christī inimīcīs, ut ita dicāmus ex falsō officiō suō, communiōnem tenēre obligātus est, Beatam Virginem illō privilēgiō, juxta quod, peccatō originālī servāta est, privat. Nova religiō post-christiāna cum peccātō neque originālī neque personalī ratiocinātur.
Videāmus ergo verba, quibus Prevost cum satelitīs suīs Immaculatam Conceptiōnem Virginis nebulā ātrā operīre vult et ipsō factō negāre.
Paragrafō decimō quartō ergo dicit: “Dogma de immaculātā conceptiōne primātum et exclusivitātem Christī in opere redemptiōnis effert. Docet enim Mariam prīmam redemptam esse ā Christō et transformātam ā Spiritū, ante omnem facultātem agendī. Ex hōc conditiō specialī, dum prīma redempta ā Christō et prīma transformāta Spiritū Sanctō esset, Maria vehementior et profundior valet cum Christō et Spiritū cooperāre, et typus, exemplar exemplumque fieret hōrum, quae Deus attingere vult in omnī homine, quī redemptus est.” Haec Prevost.
Nōn est vērum, quod dogma de Immaculātā Conceptiōne, declarātum erat in prīmīs, ut Christum ut Redemptōrem ūnicum rursum validāret. Fīdem, Christum Redemptōrem Salvatōremque ūnicum esse, Ecclesia Catholica semper confitābātur et confitētur. Dogma de Immaculātā Conceptiōne in prīmīs declarātum est, ut laudem et glōriam Beatae Virginis Ecclesia officiālī modō augeret. Secundō locō hāc declaratiōne papa Pius IX. rursum fidēlibus ante oculōs veritātem de peccātō originālī omnēs hominēs depravātō posuit.
Natūra humāna in ipsā radice suō venēnō serpentis corrupta est, quā corruptiōne Virgo Sanctissima servāta et semper gratiae Dei oboediens, majōra mērita et glōriam attingit, quam omnēs aliī sanctī ūnā. Ut s. Ludovicus de Grignion dicit: omnēs actūs nostrī, etiam bonī et optimī, corruptī sunt superbiā nostrā et amōre suī. Sed Beata Virgo illā corruptiōne in momentō conceptiōnis suā liberāta, ūnō actū fideī, ūnā oratiōne suā brevī, ūnō acūs suae motū majōra mērita impetrāvit, quam martyrēs sanctī martyriō ācerrimō.
Maria Gratiae plena est et caritātis Dei, et caritās major mēritum major habet. Hāc de causā nūllus nostrum, nūllusque sanctōrum omnium Mātrī Dei aequāre se potest.
Tantum laudāre et magnificāre eam possumus et iīs laudibus partem aliquam gratiae eius invenīre. Nam omnis gratia, quae ā Deō humānī generī data est, per Mariam est dāta, et nūllus catholicus orthodoxus titulum dignitatis eius “Mediatrix omnium gratiārum” negāre nōn deberet.
Fac me dignum te laudare, Virgo praeclāra.
Amen.
(not.) Textus officialis: dogma dell’Immacolata Concezione pone in risalto il primato e l’unicità di Cristo nella Redenzione, perché la prima dei redenti è anch’essa redenta da Cristo e trasformata dallo Spirito, prima di qualunque possibilità di un’azione propria.[24] In questa speciale condizione di “prima redenta” da Cristo e di “prima trasformata” dallo Spirito Santo, Maria può cooperare più intensamente e profondamente con Cristo e con lo Spirito, convertendosi in prototipo,[25] modello ed esempio di ciò che Dio vuole realizzare in ogni persona redenta.