Číslo na predlaktí - Konference vo Wannsee. tych par cisel na predlakti nikdy nikomu neukazoval, Eugenika, rasa, národ ostal jediny zo styroch bratov co prezil vojnu, on ani nikto z jeho predkov nebol …More
Číslo na predlaktí - Konference vo Wannsee.
tych par cisel na predlakti nikdy nikomu neukazoval,
Eugenika, rasa, národ
ostal jediny zo styroch bratov co prezil vojnu, on ani nikto z jeho predkov nebol zid ani rom, ani "inak orientovaný" a predsa tam stal z nimi frontu do "spalovne" v tabore Birkenau nedaleko krakowa, ("mozno preto uprednostnujem v zahradnej technike firmu husqvarna pre jej kvalitu z tej doby, .... potvrdenu rokmi,)
nebola to urcite nahoda, ze vtedy v tu osudnu chvilu, a to nielen preto ze vedel plynule nemecky ale aj pre ten jeho arijsky fenotyp, mal blond vlasy, pehavu tvar a zelenomodre oci,a bol krestan, ho z fronty do plynovej komory vytiahol nejaky SS-ak preto isiel prvym vlakom do ineho lagru, najprv do Dachau a potom na nutene prace do Mauthausenu ......
iba nahodou prezil v ten den "osvietimsku selekciu", a nielen to, on prezil celu vojnu, ako jediny zo styroch bratov prezil svojich rodicov, pamatam si ho ako starsieho pana, stretavali sme sa iba zriedka. iba na svadbach alebo pohreboch
... bol mladsim bratom mojho stareho otca, to cislo tetovane na predlakti si starostlivo schovaval, a vzdy ked som sa ho pytal na zazitky z tych rokov v nacistickych lagroch vyhybal sa odpovedi. mal zeleno modre oci, svetlu, trocha pehavu plet a urcite aj svetle vlasy...skratka arijec jak nemeckej malovanky pre materske skôlky, zostarol pamatam si ho az ako sediveho....vsetko pominulo, skoncila vojna , prisiel komunizmus a on aj ten zvrateny rezim prezil , ostal doma a ostal sofer, automechanik a sofer dialkovych liniek autobusov CSAD, ako jeden z mala tam vtedy v tom narodnom podniku ovladal cudzie jazyky, ...
uz je davno nebohy ale pamatam si jeho pribeh, ...
pribeh sofera dialkovych liniek CSAD, bolo to po sestdesiatomosmom, ked sa vtedy okresne politbiro komunistickej strany nasho okresu, vybralo na zajazd do kapitalistickeho rakuska a nemecka, bol on tym soferom ich autobusu, vzdy bol spolahlivy jeden z mala co ostal aj ked mohol odijst,
bol ich soferom autobusu, nenapadnym, tichym, spolahlivym ....vozil papalasov z "vitazneho vychodneho bloku" co lutovali kapitalisticky proletariat v nemecku a rakusku,tych, prave tych co prehrali vojnu zo sovietkych zvazom..... k tomu niet co dodat,oni prehrali vojnu a ich vyrobky ostali snom pre nas vitaznych, co sme sa snazili kupovat po kazdom vitaznom februari, alebo oktobri bony pred tuzexom,
jednym z programov trasy zajazdu bol vtedy aj pamatnik obetiam fasizmu v mauthausene...
soferi dialkovych liniek, soferi autobusových zajazdov, urcite ste si ich vsimli, tych suverenov, nezaiteresovaní fesaci v bielej koseli na ktorej rukavy nikdy neboli zapnute a viali nad velikanskymi volantami, tie biele kosele s modrou kravatou, soferi ktori napriek vsetkym stresom ostavaju nad vecou, ...
vzdy a vsade, a ked vam niekde uprostred anatolie v turecku alebo planiny pred varnou v bulharsku, ponuknu fajne vychladene plzenske za tuzemske ceny pocas prestavky soferov, alebo ked nejaky macedonec robi "nahodne defekty" na aspon siestich z osmych pneumatik.... v greckom vnutrozemi, oni nestresuju, a vy pijete pivko a nenapadne pocuvate pribehy soferov dialkovych liniek,....
vtedy v tych sedemdesiatch rokoch mauthausene, vsetci ucastnici zajazdu, sli na slavnostnu prehliadku byvaleho nacistickeho lagra a rozbehli sa s kyticami k pamatniku obeti........ ale on bol iba obycajny sofer, ziadny aparatčicky kader z politbyra, iba ich v ten den tam doviezol, vysadil zaparkoval autobus a umyval celne sklo, debatil s ostatnymi sofermi co fajcili na parkovisku
vtedy vo vestibule, sprievodkyna upozornila ze v tom lagri bolo vaznenych aj vela slovakov, a ukazala zoznamy z fotkami, to bola asi prilis zrejma podoba , ta fotografiaa vo vstupnej hale a napadna zhoda priezviska, ....od tej stresujucej expozicie mladika z roku 1942, od vtedy nemohlo prest viac ako tridsat rokov...., medzi vaznami z mauthausenskeho lagra co pochadzali zo slovenska bola v to prepoludnie vsetkym ucastnikom zajazdu povedoma tvar jedneho z tych vaznov na fotografiach.... tym vaznom bol ich sofer autobusu co ich tam privezol, nemohla to byt nahoda, obycajny sofer co ostal na parkovisku umyvat celne sklo autobusu lebo bol maj a sem tam popri dunaji uz kvitla repka a vsade bolo kopec hmyzu....
ti aparatcici po neho poslali na parkovisko, ..a bol do skoro dvojmetrovy chlap , sofer s predlaktiami siloveho trojbojara, ale ked ho komunisticki aparatcici co ho spoznali z taborovych fotografii a zavolali aby im
rozpovedal ako to prezil v mauthausene, .... zaslzil, a ked prechadzal tym táborom sa rozplakal ako male decko,
ten tabor bol bol pre vsetkych ako muzealna expoziicia ale pre neho nie, jemu to dovolili dotykat sa exponatov, v jednom z barakov mu dovolili otvorit kominove vratka na konci dlheho baraku čislo x, a tam na tych kominovych vratkach este stale ostali vyrýpane - napisane mena troch ludi, ... jeho vlastne jeho brata ktoreho umucili pre pokus o utek, a este jedneho rodaka zo slovenska, ... v kominovych vratkach v baraku čislo x, ukazal na svojej meno,a cislo co mu ostalo vytetovane na predlakti, ... mlada sperievodkyna po tom lagri , ostavala cely cas v nemom uzase ked po tabore mauthausen sprevadzal navstevnikov jeden z byvalych vaznov.....
ostala cely cas potichu ...bola to nemka co na konci vykladu byvaleho mauthausenskeho vazna ostala dakovat "za prednasku profesora" - sofera dialkovych liniek CSAD..
a on ostal tichym a mlkvym chlapom, co nikdy neotrcal ostatnym predlaktie s vytetovanym cislom.....a v ten vecer odchadzal z toho lagru uz druhykrat oslobodeny a s narucim plnym kytic, co boli planovane byt polozene pri pamatniku obeti v Mauthausene,
bol jednym z tych ktoreho pribeh som pocuval v zadymenej izbe na ktory nezabudnem.....takeho si ho pamatam
tych par cisel na predlakti nikdy nikomu neukazoval,
Eugenika, rasa, národ
ostal jediny zo styroch bratov co prezil vojnu, on ani nikto z jeho predkov nebol zid ani rom, ani "inak orientovaný" a predsa tam stal z nimi frontu do "spalovne" v tabore Birkenau nedaleko krakowa, ("mozno preto uprednostnujem v zahradnej technike firmu husqvarna pre jej kvalitu z tej doby, .... potvrdenu rokmi,)
nebola to urcite nahoda, ze vtedy v tu osudnu chvilu, a to nielen preto ze vedel plynule nemecky ale aj pre ten jeho arijsky fenotyp, mal blond vlasy, pehavu tvar a zelenomodre oci,a bol krestan, ho z fronty do plynovej komory vytiahol nejaky SS-ak preto isiel prvym vlakom do ineho lagru, najprv do Dachau a potom na nutene prace do Mauthausenu ......
iba nahodou prezil v ten den "osvietimsku selekciu", a nielen to, on prezil celu vojnu, ako jediny zo styroch bratov prezil svojich rodicov, pamatam si ho ako starsieho pana, stretavali sme sa iba zriedka. iba na svadbach alebo pohreboch
... bol mladsim bratom mojho stareho otca, to cislo tetovane na predlakti si starostlivo schovaval, a vzdy ked som sa ho pytal na zazitky z tych rokov v nacistickych lagroch vyhybal sa odpovedi. mal zeleno modre oci, svetlu, trocha pehavu plet a urcite aj svetle vlasy...skratka arijec jak nemeckej malovanky pre materske skôlky, zostarol pamatam si ho az ako sediveho....vsetko pominulo, skoncila vojna , prisiel komunizmus a on aj ten zvrateny rezim prezil , ostal doma a ostal sofer, automechanik a sofer dialkovych liniek autobusov CSAD, ako jeden z mala tam vtedy v tom narodnom podniku ovladal cudzie jazyky, ...
uz je davno nebohy ale pamatam si jeho pribeh, ...
pribeh sofera dialkovych liniek CSAD, bolo to po sestdesiatomosmom, ked sa vtedy okresne politbiro komunistickej strany nasho okresu, vybralo na zajazd do kapitalistickeho rakuska a nemecka, bol on tym soferom ich autobusu, vzdy bol spolahlivy jeden z mala co ostal aj ked mohol odijst,
bol ich soferom autobusu, nenapadnym, tichym, spolahlivym ....vozil papalasov z "vitazneho vychodneho bloku" co lutovali kapitalisticky proletariat v nemecku a rakusku,tych, prave tych co prehrali vojnu zo sovietkych zvazom..... k tomu niet co dodat,oni prehrali vojnu a ich vyrobky ostali snom pre nas vitaznych, co sme sa snazili kupovat po kazdom vitaznom februari, alebo oktobri bony pred tuzexom,
jednym z programov trasy zajazdu bol vtedy aj pamatnik obetiam fasizmu v mauthausene...
soferi dialkovych liniek, soferi autobusových zajazdov, urcite ste si ich vsimli, tych suverenov, nezaiteresovaní fesaci v bielej koseli na ktorej rukavy nikdy neboli zapnute a viali nad velikanskymi volantami, tie biele kosele s modrou kravatou, soferi ktori napriek vsetkym stresom ostavaju nad vecou, ...
vzdy a vsade, a ked vam niekde uprostred anatolie v turecku alebo planiny pred varnou v bulharsku, ponuknu fajne vychladene plzenske za tuzemske ceny pocas prestavky soferov, alebo ked nejaky macedonec robi "nahodne defekty" na aspon siestich z osmych pneumatik.... v greckom vnutrozemi, oni nestresuju, a vy pijete pivko a nenapadne pocuvate pribehy soferov dialkovych liniek,....
vtedy v tych sedemdesiatch rokoch mauthausene, vsetci ucastnici zajazdu, sli na slavnostnu prehliadku byvaleho nacistickeho lagra a rozbehli sa s kyticami k pamatniku obeti........ ale on bol iba obycajny sofer, ziadny aparatčicky kader z politbyra, iba ich v ten den tam doviezol, vysadil zaparkoval autobus a umyval celne sklo, debatil s ostatnymi sofermi co fajcili na parkovisku
vtedy vo vestibule, sprievodkyna upozornila ze v tom lagri bolo vaznenych aj vela slovakov, a ukazala zoznamy z fotkami, to bola asi prilis zrejma podoba , ta fotografiaa vo vstupnej hale a napadna zhoda priezviska, ....od tej stresujucej expozicie mladika z roku 1942, od vtedy nemohlo prest viac ako tridsat rokov...., medzi vaznami z mauthausenskeho lagra co pochadzali zo slovenska bola v to prepoludnie vsetkym ucastnikom zajazdu povedoma tvar jedneho z tych vaznov na fotografiach.... tym vaznom bol ich sofer autobusu co ich tam privezol, nemohla to byt nahoda, obycajny sofer co ostal na parkovisku umyvat celne sklo autobusu lebo bol maj a sem tam popri dunaji uz kvitla repka a vsade bolo kopec hmyzu....
ti aparatcici po neho poslali na parkovisko, ..a bol do skoro dvojmetrovy chlap , sofer s predlaktiami siloveho trojbojara, ale ked ho komunisticki aparatcici co ho spoznali z taborovych fotografii a zavolali aby im
rozpovedal ako to prezil v mauthausene, .... zaslzil, a ked prechadzal tym táborom sa rozplakal ako male decko,
ten tabor bol bol pre vsetkych ako muzealna expoziicia ale pre neho nie, jemu to dovolili dotykat sa exponatov, v jednom z barakov mu dovolili otvorit kominove vratka na konci dlheho baraku čislo x, a tam na tych kominovych vratkach este stale ostali vyrýpane - napisane mena troch ludi, ... jeho vlastne jeho brata ktoreho umucili pre pokus o utek, a este jedneho rodaka zo slovenska, ... v kominovych vratkach v baraku čislo x, ukazal na svojej meno,a cislo co mu ostalo vytetovane na predlakti, ... mlada sperievodkyna po tom lagri , ostavala cely cas v nemom uzase ked po tabore mauthausen sprevadzal navstevnikov jeden z byvalych vaznov.....
ostala cely cas potichu ...bola to nemka co na konci vykladu byvaleho mauthausenskeho vazna ostala dakovat "za prednasku profesora" - sofera dialkovych liniek CSAD..
a on ostal tichym a mlkvym chlapom, co nikdy neotrcal ostatnym predlaktie s vytetovanym cislom.....a v ten vecer odchadzal z toho lagru uz druhykrat oslobodeny a s narucim plnym kytic, co boli planovane byt polozene pri pamatniku obeti v Mauthausene,
bol jednym z tych ktoreho pribeh som pocuval v zadymenej izbe na ktory nezabudnem.....takeho si ho pamatam
www.lumen.sk/aktualita/spolocensky-kom…
Možno niektorí z Vás mali možnosť sledovať 10 dielny seriál o americkej 101. výsadkovej divízii z obdobia II. svetovej vojny Bratstvo neohrozených.
Hlbokým momentom 10 dielneho seriálu o kamarátstve obyčajných ľudí, ktorí robili mimoriadne veci, je oslobodenie vonkajšej časti komplexu koncentračného tábora Dachau. Vydesený vojak prichádza za svojim …More
www.lumen.sk/aktualita/spolocensky-kom…
Možno niektorí z Vás mali možnosť sledovať 10 dielny seriál o americkej 101. výsadkovej divízii z obdobia II. svetovej vojny Bratstvo neohrozených.
Hlbokým momentom 10 dielneho seriálu o kamarátstve obyčajných ľudí, ktorí robili mimoriadne veci, je oslobodenie vonkajšej časti komplexu koncentračného tábora Dachau. Vydesený vojak prichádza za svojim nadriadeným a nevie opísať, čo videl. Prichádzajú k bráne tábora, kde za ostnatým plotom stoja v oblečení s čierno-sivými pásmi, niektorí majú prišité židovské hviezdy. Keď vojaci vstupujú do tábora, pohľad je ešte dramatickejší, vychudnuté postavy lemujú mŕtve na kosť vychudnuté telá, mladý muž slovanským jazykom nesie na rukách vyhladnutého starca, prosí o pomoc, lebo ešte žije. Vojak vyslovuje Ježišovo meno a udivene sa čuduje, že niečo také vôbec môže existovať. V zapätí sa mu vrhá do náručia asi 60 ročný muž so slzami dojatia a bozkáva ho na líca. Väzeň jednej z hlavných postáv seriálu Richardovi Wintersovi oznamuje, že strážnici predtým ako odišli zaživa upálili a pozabíjali mnohých väzňov. Na otázku Wintersa, čo to má byť, dostáva odpoveď, že ide o pracovný tábor pre neželané osoby. Keď sa pýtajú, či ide o zločincov? Ako odpoveď dostáva, že sú tu lekári, hudobníci, štátni zamestnanci, poľnohospodári, spisovatelia, ..........
Možno niektorí z Vás mali možnosť sledovať 10 dielny seriál o americkej 101. výsadkovej divízii z obdobia II. svetovej vojny Bratstvo neohrozených.
Hlbokým momentom 10 dielneho seriálu o kamarátstve obyčajných ľudí, ktorí robili mimoriadne veci, je oslobodenie vonkajšej časti komplexu koncentračného tábora Dachau. Vydesený vojak prichádza za svojim nadriadeným a nevie opísať, čo videl. Prichádzajú k bráne tábora, kde za ostnatým plotom stoja v oblečení s čierno-sivými pásmi, niektorí majú prišité židovské hviezdy. Keď vojaci vstupujú do tábora, pohľad je ešte dramatickejší, vychudnuté postavy lemujú mŕtve na kosť vychudnuté telá, mladý muž slovanským jazykom nesie na rukách vyhladnutého starca, prosí o pomoc, lebo ešte žije. Vojak vyslovuje Ježišovo meno a udivene sa čuduje, že niečo také vôbec môže existovať. V zapätí sa mu vrhá do náručia asi 60 ročný muž so slzami dojatia a bozkáva ho na líca. Väzeň jednej z hlavných postáv seriálu Richardovi Wintersovi oznamuje, že strážnici predtým ako odišli zaživa upálili a pozabíjali mnohých väzňov. Na otázku Wintersa, čo to má byť, dostáva odpoveď, že ide o pracovný tábor pre neželané osoby. Keď sa pýtajú, či ide o zločincov? Ako odpoveď dostáva, že sú tu lekári, hudobníci, štátni zamestnanci, poľnohospodári, spisovatelia, ..........