PANI KONEČNE POVIE SVOJE MENO
(25.marec 1858, šestnáste zjavenie Lurdy)

...Školáčka Bernadetta sa prebudí už zavčasu ráno. Cíti, že ju to opäť ťahá k jaskyni. Rodičia by ju radi zdržali, ale túžba navštíviť Paniu je oveľa silnejšia. Už o 5 ráno kráča k jaskyni. Je veľmi prekvapená, keď tam opäť vidí veľa ľudí.
Bernadetta si kľakne a s ružencom v rukách začne prvé "Ave". Po chvíli sa začne triasť, jej tvár zbledne ako biely mramor. Teraz upadá do vytrženia. Už nie je na tomto svete, ukláňa sa, zdraví, usmieva sa, žehná sa veľkým krížom. Zdá sa, že dnes sa neprihodí nič také, čo by mohlo uspokojiť veľké očakávanie ľudí. A predsa!
- Mademoissele, buďte taká dobrá, povedzte mi kto ste? Ako odpoveď dostane Bernadetta úsmev, možno krajší ako predtým.
- Madame, buďte taká dobrá, povedzte mi kto ste? Pani sa na ňu usmeje s neslýchanou dobrotou.
- Madame, úpenlivo Vás prosím, povedzte mi kto ste?
Bernadetta nechce prestať, nalieha, musí dať pánu farárovi odpoveď.
Keď sa pýta na to isté štvrtýkrát, Pani sa prestane usmievať. Zloží ruky k modlitbe, zodvihne ramená, opäť ich zloží, pozdvihne oči k nebu a tíško prehovorí: - Que soy era Immaculada Concepciou. Ja som Nepoškvrnené Počatie.
Bernadetta sa prebudí z vytrženia, Paniu už nevidí. Vstane a ponáhľa sa ku kostolu. Cestou si neustále opakuje slová tej nadovšetko krásnej Panej, ktorá jej povedala, že je "Nepoškvrnené Počatie". Čo tie slová znamenajú, nemá ani tušenia. Ale stále si ich opakuje, aby ich cestou nezabudla. Napriek astme bežala a ustavične opakovala: - Immaculada Concepciou....Konečne stojí pred pánom farárom. Stále slabikuje záhadné slová, ktoré obsahujú tajomstvo vznešenej Panej.....
Pán farár ju upokojuje, posadí ku krbu, prezetá si ju ako lekár pacienta.
- Tak čo ti dnes Pani povedala? pýta sa jej.
- Bernadetta sa sústredí a odpovedá: - Que soy era Immaculada Concepciou.
- A vieš Bernadetta čo to znamemá?
- Nie to neviem.
- Vieš, čo znamená Nepoškvrnená?
- Áno, viem. Nepoškvrnené je to, čo je čisté.
- Dobre. A počatie?
- Bernadetta skloní hlavu a mlčí....
......
Peyramale (farár) vstane a postaví sa za Bernadettu. - Ja ti teda poviem, dievčatko, čo znamená "Nepoškvrnené Počatie". Pred 4 rokmi - 8.decembra - náš Svätý Otec Pius v Ríme vyhlásil učenie, že Najsvätejšia Panna Mária bola od prvej chvíle svojho počatia, to jest od prvého okamihu svojho bytia v materskom tele uchránená od dedičného hriechu a akejkoľvek škvrny, skrze milosť a vyznamenanie Božie, a to so zreteľom na zásluhy Ježiša Krista....Rozumieš tomu, Bernadetta?
Tá skloní hlavu. - Ako tomu môžem rozumieť?
- Máš pravdu, dieťa. Nad tým si aj učenci lámu hlavu. Potom jeho tvár sprísnie. - Počúvaj, Bernadetta, mám dojem, že klameš. Zanechaj lož! Priznaj sa: pani Milletová, pani Baupová pani Venátová alebo ktoviekto ti nahovorili niečo ..., aby sa ľudia divili.
- Nie, k tomu sa nemôžem priznať, - povie smutne Bernadetta. To nie je pravda. Nikto mi nič nehovoril.
Dekan Peyramale sa odmlčí. Po dlhšej prestávke sa spýta: - Ako si predstavuješ svoj život a budúcnost?
- Tak ako tunajšie dievčatá, - odpovie pohotovo.
Peyramale si myslí: - "Nepoškvrnené Počatie" . Je jasné, že to nemôže byť nikto iný ako Matka Božia. Mne to stačí: - Ja verím!

Zázraky

Matka Božia musela niečo vykonať, aby ukázala ľuďom, že Bernadetta hovorí pravdu a že udalosti v Lurdoch sú jej dielom. Panna Mária to urobila zázrakmi. Jednak potvrdila dogmu o Nepoškvrnenom Počatí a nespočetnými zázrakmi chcela zasiahnuť srdcia ľudí, a tak ich povzbudiť k obráteniu a k úcte k nadprirodzených hodnôt a lásky k Bohu.
Hneď na začiatku lurdskych udalostí bolo uzdravené Bouhoutsovo dieťa. Otec, robotník v kameňolome, by snáď aj bol rád, keby ten mrzáčik bol zomrel. Dieťa malo ruky i nohy ochrnuté, nevedelo sa hýbať a okrem toho bolo v ustavičnej agónii. Matka bola zúfalá, nevedela už čo robiť...Odniesla dieťa k prameňu (na mieste zjavenia) a ponorila ho do studenej vody. Keď ho priniesla domov, dieťa zaspalo. Spalo pokojne a dlho. Ráno vkročila matka do izby a vidí, že dieťa v koši sedí, a to prvý raz v živote! Od úžasu vykríkla: - Zázrak! - Áno, bolo to prvé vyliečenie, prvý zázrak v Lurdoch. O hodinu to vedelo už celé mesto...
A takto sa začala séria nespočítateľných lurdských zázrakov. Podľa oficiálnej štatistiky "Bureu de l'Hospitalité" ročne prichádza do Lúrd 5 miliónov ľudí, z toho 50 000 chorých. Faktom ostáva, že v Lurdoch sa uzdravili tisíce a tisíce chorých.
Ako zázrak v prísnom zmysle slova je uznaný iba taký prípad, ktorý Cirkev schváli na základe kanonického vyšetrenia. Súčasne úradným vyhlásením potvrdí, že uzdravenie je vedeckou cestou nevysvetliteľné a musí sa teda pripísať jedine zásahu Božiemu. Cirkevnému schváleniu predchádza podrobné vyšetrenie a lekárska dokumentácia Medzinárodnej lekárskej kancelárie v Lurdoch, ktorá potvrdí, že uzdravenie je vedeckou cestou nevysvetliteľné. Táto domumentácia musí byť ešte potvrdená Medzinárodnou lekárskou komorou v Paríži. Je to teda cesta zdĺhavá a zložitá.
Lekárske a cirkevné vyšetrovacie komisie isteže môžu stanoviť a uznať zázračné uzdravenia. Ako však účinkuje Božia milosť, to sa vymyká nášmu ľudskému poznaniu. Najväčšie zázraky sú tie, ktoré sa stanú na príhovor Matky Božej vo sfére duchovnej. Nedá sa registrovať množstvo ľudí, ktorí v Lurdoch našli svoju vieru, alebo si vieru upevnili. Toto sú tie naozajstné veľké zázraky.

Zdroj: Jean Barbet: Lurdy. "Som Nepoškvrnené Počatie". Zostavil a preložil dr. Mikuláš Havrilla, SLOVO a.s., Košice, 1991,str.50-53, 103-104, 114, ISBN 80-85291-05-3.